Ak ste ešte stále na vašej mape nenašli mesto, ktorému každý Slovák vraví familiárne Štrasburg, skontrolujte si, z ktorého storočia pochádza vaša mapa. Podľa nešetrného zaobchádzania s kružidlom usudzujem, že mapa je novšia a názov mesta bude uvedený vo francúžštine - Strasbourg, ale majitelia vzácnejších atlasov môžu hladať i pod nemeckým pomenovaním Straßburg s ostrým s uprostred.
Po pohnutej minulosti je súčasné sídlo európskeho parlamentu pre mnohých symbolom zjednocujúcej sa Európy, pre nás to bol jednoducho kúsok Francúzska a exotiky vzdialený od nášho bytu len na skok.
Večer som strávil vyše polhodiny na Internete s prípravou podkladov pre úspešný príchod auta do centra Štrasburgu. Stálo to zato, lebo do podzemného parkoviska pod sochou pána Gutenberga sme dorazili bez blúdenia, a keď sme vyšli hore na námestie vo vlastníctve toho pána, naskytol sa nám pohľad na vežu pamätihodnosti, ktorú snáď každá turistická príručka označuje ako najhlavnejšiu v týchto končinách.
Katedrála (Cathédrale alebo Münster) bola ešte donedávna najvyššou budovou sveta, po roku 1874 ju v rýchlom slede predbehli kolegyne v Nemecku i vo Francúzsku.
Vo vnútri chrámu zapálil najmladší člen našej rodiny kahanček.
Druhou hlavnou atrakciou mesta, ktorého centrum vlastne leží na ostrovčeku, je '"Malé Francúzsko" (La Petite France). Brehy riečky Ill lemujú typické alsaské domčeky a prechádzka po uličkách pospajaných mostami má svoju romantiku dokonca i v sychravej zime.
Štrasburg, mesto pohnutej histórie a vyzdvihovanej prítomnosti, je ako lakmusový papierik, merajúci kyslosť vzťahov medzi dvoma národmi a ich štátmi. Nevedel som si vynachváliť nemeckú precíznosť francúzskych nápisov, ktoré vyvádzali naše auto von z centra. Most Európy je vzdialený len niekoľko minút jazdy (ak máte stále zelenú), prevedie vás cez rieku Rýn a ste v nemeckom mestečku Kehl. Do Heidelbergu sme dorazili ešte za svetla.
