V senátnej sále budovy historickej univerzity v centre starého mesta Heidelbergu sa dnes poobede konala prednáška, o ktorej som po pol hodine usúdil, že nie je určená pre mňa. Nevadí, vonku sa tiež niečo deje.
Pred hlavným vchodom, hneď pri fontánke čo zdobí Universitätsplatz, sa zhromaždila malá demonštrácia, upozorňujúca na porušovanie ľudských práv v Turecku. To všetko dva dni pred 90-ročným výročím genocídy 1,5 miliónov Arménov na území vtedajšej Osmanskej ríše.
V starom meste letná sezóna funguje už naplno. Turistické výpravy starších generácii z bohatších štátov sveta už lemujú najznámejšie miesta tohto romantického mestečka, hlavná ulica, pomenovaná konvenčne Hauptstrasse, sa pomaly zalieva ľudskou masou.
Posaď sa, chvíľa, si taká krásna.
No a potom mi došli baterky vo fotoaparáte. Nevadí. Dal som si prvú zmrzlinu tohto leta a vrátil sa späť popri virtuózovi, produkujúcom hudobné harmónie so sklenenými pohármi.
