Po ukončení stredoškolského vzdelania sa Ben Folds, vtedy ešte klavirista bez mena, ďalej zdokonaľuje v hre na svoj hudobný nástroj, medzi iným ako basgitarista kapely Majosha alebo ako bubeník v štúdiach Nashvillu. Až keď má 26 rokov zakladá trio s názvom Ben Folds Five a sadá si definitívne za klavír. Píše sa rok 1994.
Niekedy v tom čase som usúdil, že nespôsobím mojej rodine výraznú finančnú ujmu, ak si kúpim moju prvú skutočnú HiFi vežu. Ono, rádiokazeťák maďarskej výroby s drzým nápisom HiFi som už vlastnil, kúpili sme ho v roku 1987 z mladomanželskej pôžičky, čo mi dlho slúžilo ako odpoveď na otázku, prečo som sa ženil, ale to nebolo to pravé orechové. Manželstvo sa aj tak časom ukázalo byť ako pozitívny krok sám o sebe, čo sa o mnohých kúpach z mladomanželských 50000 KČS tvrdiť nedalo, a tak som ďalej už nezdržoval hladký priebeh tohto článku a do rodiny nám pribudla veža Technics aj s CD prehrávačom.
Chvíľu som si dokazoval nákupom cédečkových reedícií, že dobre už bolo, ale potom mi regály v Mediamarkte otvorili oči.
Kúl a in v tom čase bol nahnevaný gitarový rock. Nastal čas mojej šiestej hudobnej mladosti. Myslel som si vtedy, že zoznam všetkých dobrých nových cédečiek uverejňuje časopis Rolling Stone a tak nejako som sa dostal i ku albumu s názvom Ben Fold Fives. Bola to prvotina rovnomennej kapely.
Pesničky na ňom zneli v roku 1995 podobne ako vtedajšia gitarová alternatíva, ibaže s jedným malinkým, zato však podstatným rozdielom - nezaznie na nich jediný tón gitary. Aspoň teda takej, ktorá by mala šesť až viac strún. Ben Foldová Päťka pozostávala len z pána klaviristu osobne a z rytmického dua v osobe bubeníka a basgitaristu. Mimochodom, popri svojom hlavnom zamestnaní všetci traja ešte perfektne spievali.
Výborný marketingový ťah, poviete si. Ideálna reklama pre tú dobu, ktorá bola hladná po nových vlnách, povedal som si. Svoj image podporili Ben Folds Five aj pesničkou Underground, ktorá odporúčala všetkým, čo nevyzerali dostatočne "cool ... in school", aby sa porúčali do podzemia. Go to underground, tam môžme byť šťastní! Ach, to bola voda na môj mlyn. Nevraviac, že ja som flanelové košele nosil už dlho dlho predtým.
45 sekundová ukážka skladby Underground v MP3 formáte.
Nielen mne museli Ben Folds Five dokazovať, že za nimi je viac ako jedna dobrá myšlienka. Snažili sa, ich koncerty predchádzal chýr o show, ktorú treba vidieť. Nielen kvôli energii v netriviálnych hudobných linkách či v komplexných vokálnych harmóniách, ale aj kvôli tej energii, ktorá niekedy postávajúceho Bena vymrštila až na klavír.
A tak to šlo ďalej. Napriek superlatívnym kritikám musel Ben Folds stále dokazovať, že sú vo svojom obore najlepší. Ich druhý album Whatever and Ever Amen získal časom platinový status, ale asi len zásluhou dlhej koncertnej šnúry (vždy ako predkapela iným hviezdam) alebo vďaka oneskorenému vydaniu ich komerčne najúspešnejšieho singlu Brick, dokonalej to balady o Dvoch, ktorí sú najviac sami, keď sú spolu.
45 sekúnd z balady Brick v MP3 formáte.
V roku 1998 Ben Folds dotiahol dokazovanie do dokonalosti. Rozumej do slepej uličky. Vydal ešte v čase existencie kapely pod pseudonymom Fear of Pop experimentálny album s názvom Volume 1. Mnohí sa zhrozili na dvakrát - z toho Strachu pred Popom, ku ktorému sa Ben hlásil, ale hlavne z jeho úmyslu pokračovať po Časti jedna i ďalšími.
Kapela nahrala v roku 1999 tretí album a rozišla sa. O dva roky neskôr dokazoval Ben Folds, aké zmätočné bolo slovo Five v názve kapely. Album Rocking the Suburb natočil úplne sám, nahrávacia technika v štúdiu mu umožnila sedieť s gitarami v lone za klavírom i za bubnami a búšiť paličkami súčasne do kláves i do strún.
Ja osobne som mu vtedy moc nerozumel. Mal som dosť problémov s vlastnými dôkazmi. Nechápal som, prečo si stále potrebuje niečo dokazovať. Jeho nasledujúci dôkazový materiál v podobe vopred ohlásenej série ÉPečiek, ktorých genézu mali fanúšikovia sledovať na internetových stránkach, bol príliš rozpačitý a hlavne zdĺhavý. Vydržal som len po prvé EP a pomaly som Bena strácal z dohľadu.
Už skoro úplne zmizol za obzorom, keď sa tu zrazu zniesla z oblohy do jeho záhrady vesmírna loď Enterprise a z nej vystúpil kapitán Kirk osobne. Aspoň tak nejako si to ja predstavujem, aj keď mi je zrejmá nelogičnosť toho výjavu, keďže takú veľkú záhradu vlastní asi málokto.
S Williamom Shatnerom, ktorého hlboký a zvučný hlas v seriály Star Trek je hriech dabovať, sa Ben Folds stretol už pri nahrávaní jednej pesničky na albumu Volume 1. Na rozdiel od tých čias, album Has Been z roku 2004 je Pop vo svojej dokonalosti. Niekto o ňom napísal, že je "albumom, ktorý balansuje na hranici gýča a geniality", pričom autor tej vety nemal problém myslieť si o ňom len to druhé. Musel som dať pisateľovi tých slov za pravdu, keďže som ich napísal ja sám.
Album Has Been dodal Benovi konečne istotu. Už nemusel nikomu nič dokazovať, za pravdu mu dal veliteľ najväčšej vesmírnej lode, aspoň v tom vesmíre, ktorý nám je v tomto čase známy.
45 sekundová ukážka skladby Real v MP3 formáte.
Tento rok nahral Ben Folds svoju vlastnú platňu s názvom Songs for Silverman. Ako za starých čias, len s basgitaristom a bubeníkom. Už žiadne komplikované postupy, každý deň len jednu pesničku. Je to jeden z najlepších albumov tohto roku, ale ak mi neveríte, nemusíte, nikto vám nič nebude dokazovať.
V interview nemeckej edície časopisu Rolling Stone, ktorý v súčasnosti uverejňuje len zlomok zoznamu aktuálnych dobrých cédečiek, som sa Bena perom redaktora Jörna Schlütera spýtal: "Prvý singel sa volá Landed . Nie je o tebe? O oslobodení sa od prílišných nárokov?"
"Niečo na tom je", odpovedal mi Folds a na chvíľu sa zamyslel, "naozaj som doteraz musel stále niekomu niečo dokazovať. Hlavou som bol v inom hudobnom čase a tak som mal neustále potrebu sa presadzovať, aby som tu a teraz vôbec bol vypočutý. Dnes je tomu inak. Mám slušný počet platní za sebou a slušne z toho vyžijem - konečne som sa uvoľnil. Už nemusím nikomu nič dokazovať. Však, dočerta, mám 38 rokov a som otec rodiny. Už bolo naozaj načase!"
45 sekundová ukážka skladby Landed v MP3 formáte.
Rád počúvam Songs for Silverman. Vychudnutý som rovnako ako Ben, ani tých rokov nemám o moc viac. Ešte dokážem, že flux-based level set metóda dáva pre dostatočne malé časové kroky riešenia bez oscilácii a potom už nikomu nič nebudem dokazovať. Však bude už na čase ...
