Situácia bola vážna už včera. Len preriedené zvyšky astronómov hájili ešte svoju pravdu, že prehriatych 24 hodín bol posledný jarný deň. Nevraviac, že ostatný víkend sme sa cez obed vraj príjemne vyhrievali na jarnom slniečku.
Ododneška sa už nik neopováži tvrdiť, že nie je leto. Dnes, v útorok 21.6.2005, o 8:46 nášho stredoeurópskeho času, si to slnko definitívne rozmyslelo, obrátilo sa k nám chrbtom, a začne opisovať na oblohe každým dňom čoraz nižšie polkruhy. Priaznivci Galilea Galilea vám síce budú tvrdiť niečo iné, ale tí čo stoja na pevnej Zemi so zrakom upretým hore vedia svoje.
Nech fandíte komukoľvek, dôsledok je pre všetkých v oboch prípadoch rovnaký - dni sa začnú krátiť. Dobrý dôvod pre niekoho vyhlásiť takýto deň za začiatok leta. Alebo?
Typický "jarný" víkend v Deutschland - nedeľa, 19.VI.2005
Nie som jediný, ktorý sa na to díva inak. Rok má od roka k roku čoraz viac vlastne iba dve ročné obdobia - leto a to druhé obdobie, ktorému neviem prísť na meno.
Niet jednoduchšieho kritéria, ako určiť začiatok jedného a koniec druhého. Niekedy na svätého Patrika, vtedy, keď je bláznivý večer v írskej krčme na bratislavskom korze, začnú byť dni viac dlhšie ako kratšie. Pre mňa je tým pádom začiatok leta určený dátumom 17.marec. Mnohým o niekoľko dní začne iba jar.
Však aj tento rok. Památáte sa na ten deň? Slnko svietilo tak silno, že ste museli prižmurovať oči. Pamätám si to veľmi presne, bol som v Tatrách, optický efekt bol ešte viac umocnený záľahami snehu, tak neobvyklými vzhľadom na prvý letný deň.
Prvý letný deň, 17.3.2005, niekoľko dní predtým zima zaváľala nemecké dialnice.
Samozrejme, že aj ja mám jar. Začne niekedy po Troch kráľoch, kedy konečne ustane frmol po vianočných sviatkoch a človek si uvedomí, že pár týždňov dozadu sa slnko na oblohe k nemu obrátilo tvárou v tvár a krátke dni sa začali konečne predlžovať. Lepšieho dôkazu sa nám nemohlo dostať, aký poskytol prvý víkend po 3 kráľoch v bratislavských uliciach, keď v sobotu 8.1.2005 bolo 15 stupňov.
Šťastlivci, a predovšetkým sťastlivkyne, ktoré sa v týchto dňoch vyskytujú niekde omnoho južnejšie ako my ostatní, niekde tam, kde je bielym vápnom vyznačený na zemeguli obratník raka, majú dôvod hrdo nadúvať prsia. Na pravé poludnie totiž vôbec netienia. Na rozdiel od nás nevrhajú prakticky žiaden tieň, pomyslená čiara, spustená od slnka na Zem nie je hocijaká čiara, ale kolmica.
Posledný "jarný" večer, pondelok, 20:6.2005, 20:18
A tak ďalej ...
Ja viem, v čom je podľa vás môj problém. Nie je mi nič sväté a zo všetkého si robím srandu. Je to však inak, všetko je len póza, výnimočne sa vám priznám, keď ste vydržali až po toto miesto. Je to tak len preto, že mám strach, že mnou hlodajú obavy. Dnešným dňom pre mňa totiž nastáva najtažšia časť leta.
Je to ako so zdravím. Najmenej si ho vážite, keď ho máte najviac. Kým za letné dni na prvého mája alebo cez predĺžený turičný víkend som vďačný bez akéjkoľvek irónie v duši, dokážem ich bez problémov vychutnať ako kvapky najlepšieho červeného vína, so všednými letnými dňami mám problém. Tak dlho som sa na ne tešil počas neletných dní a nocí, tak silno som veril, že sami od seba zmenia dni z horšieho na lepšie, že mám ráno, v predvečer leta, z letných dní, ktoré budú nasledovať jeden deň za druhým bez akejkoľvek pauzy, trému ...
Napísal by som i viac a lepšie, ale o niekoľko minút mi to začína.
Posledné jarné ráno, 21.6.2005, 8:10
Ale budem bojovať. Zbalil som si do aktovky i uterák a plavky, dnes po prednáške pre študentov si pôjdem zaplávať do bazéna hneď vedľa zoologickej záhrady.
Bol by v tom čert, aby ma nezaľahla letná nálada.
