Niektoré miesta neohurujú rozlohou ani zlatom. Skôr pokorou. Vzorová stredoveká záhrada vo Vyšehrade je práve takým miestom. Malým zeleným zázrakom ukrytým v objatí hradných múrov, pod schodmi ruín Matyášovho paláca.
Zatiaľ čo turisti mieriaci na vyhliadky ponad Dunaj kráčajú za veľkým obrazom mesta, tu dole, v tieni dejín, kvitne intimita času. Táto záhrada je estetickou atrakciou, ktorá vás prenesie v čase. Je to živá rekonštrukcia stredovekého sveta, kde každá rastlina niesla význam, funkciu či posolstvo.
Levanduľa, yzop, mäta, šalvia, rebríček... Niektoré bylinky liečili telo, iné dušu. A niektoré boli zasadené len preto, lebo symbolizovali lásku, vieru, čistotu alebo silu. Záhrada je členená podľa logiky dávnych záhradníkov: úžitková, liečivá, duchovná.
Všetko tu pôsobí tak, akoby to rástlo odjakživa. A predsa je za tým tichá práca dnešných ľudí, odborníkov a nadšencov, ktorí sa vrátili k starým rukopisom a zachytili ducha záhrad z čias, keď sa ešte verilo, že každá bylina má svoj osud a význam.
Prechádzka týmto priestorom nie je len pre oči. Je to zážitok pre všetky zmysly. Vôňa sušiaceho tymianu, bzukot včiel, dotyk slnka na starom múre... A k tomu ticho, ktoré človeku dovolí počuť seba.
Záhrada vo Vyšehrade nie je veľká. O to väčší je však zážitok, ak si k nej nájdete cestu. Nie je na hlavných trasách. Je bokom. Tak, ako býva aj múdrosť či skutočná krása.
Vyšehrad má svoje panorámy, ale aj svoje hlboké zátišia. A táto záhrada je jedným z nich. Miesto, kde rastliny nerozprávajú nahlas. No kto vie počúvať, ten odíde s hlavou plnou príbehov a srdcom o niečo ľahším...
