Prechádzam popod majestátne siluety slovenských hradov, svedkov dávnych čias, a cítim zvláštnu zmes úcty a melanchólie. Kedysi hrdo týčiace sa pevnosti, dnes často len tiché ruiny, opustené napospas vetru a času. No potom sa stane niečo, čo prelomí túto tmu zabudnutia – záblesk svetla v okne hradnej zrúcaniny. Nie je to duch minulosti, ale iskra nádeje, ktorú tam prinášajú dobrovoľníci.
Pamätám si, ako som písal o ich obdivuhodnej snahe, o stovkách hodín driny, o obetavosti ľudí, ktorí sa rozhodli vrátiť život tam, kde vládlo ticho. A dostal som odpoveď, ktorá mi otvorila oči ešte viac. Od človeka priamo z hradu Uhrovec, jedného z tých, ktorí s láskou a odhodlaním vdychujú nový život starým múrom.
Je pravda, títo hrdinovia našej histórie si zaslúžia náš rešpekt. No nie vždy je to len o bezplatnej práci. Mnohokrát platia za svoje dobrovoľníctvo vlastným časom, energiou a neraz aj financiami. Robia to po svojej bežnej práci, cez víkendy, obetujúc svoj voľný čas pre niečo, čo presahuje ich osobné záujmy – pre zachovanie nášho spoločného dedičstva.
A tu prichádza ďalší dôležitý bod. Obnova hradov nie je len o nadšení. Vyžaduje si odborné znalosti a zručnosti. Tesári, kamenári, kováči, architekti, statici, historici, reštaurátori – ich práca je nenahraditeľná. Ide často o ľudí s hlbokou osobnou väzbou k danému miestu, ktorých motivácia je oveľa silnejšia ako len finančná odmena.
A práve v tejto chvíli prišla ďalšia trefná reakcia: "Čo ma však najviac zasiahlo, bolo prirovnanie, že pri tejto práci sa nedá 'kradnúť', dá sa len 'robiť'." A je to taká pravda! Nie sú to firmy s tučnými štátnymi zákazkami, ktoré vidia v ruinách len zdroj zisku. Sú to nadšenci, pre ktorých je najväčšou odmenou pohľad na obnovenú bránu, na vyčistenú hradnú stenu, na nový náučný chodník. Robia to pre radosť z obnovy, pre potešenie z oživenia histórie, pre nás a pre budúce generácie.
Preto, keď nabudúce uvidíte záblesk svetla v okne hradnej ruiny, spomeňte si na týchto neúnavných bojovníkov s časom. Nezabúdajme, že ich práca je neoceniteľná. Podpora môže mať mnoho podôb – účasť na brigádach, finančný príspevok, šírenie povedomia alebo len obyčajné "ďakujem". A niekedy, keď pôjdete okolo, možno by ich potešila aj fľaša chladenej vody, malinovky, či domáce buchty starej mamy. Malé gestá vedia často urobiť veľkú radosť a dodať energiu do ďalšej práce.
Svetlo v ruinách je symbolom ich nezdolnej vôle a obrovského srdca. Nech táto iskra nádeje horí čoraz silnejšie a nech sa k nim pridáva viac a viac ľudí, ktorým záleží na našej spoločnej minulosti. Patrí im naša úprimná vďaka a hlboký rešpekt.
A preto vás vyzývam: Zaujímajte sa o osud našich hradov a pamiatok! Vyhľadajte vo svojom okolí občianske združenia a dobrovoľnícke iniciatívy, ktoré sa venujú ich obnove. Zistite, ako im môžete pomôcť – či už svojím časom, finančným darom, šírením informácií alebo aspoň povzbudivým slovom. Každá pomocná ruka sa počíta a spoločne môžeme zachrániť svedkov našej histórie pre budúce generácie.
Čo si o tom myslíte vy? Aký je váš vzťah k našim hradom a pamiatkam? Stretli ste sa už s prácou dobrovoľníkov na pamiatkach? Podeľte sa o svoje názory a skúsenosti v komentároch!
