Prišli sme pred obedom. Policajti nás na rázcestí slušne poslali zaparkovať do dediny, pretože parkovisko pod lanovkou bolo plné. Nakoniec sa nám podarilo zaparkovať 1,5 kilometra od rázcestia, priamo v dedine. Nevadilo nám to, aspoň sa prejdeme. Cestou sme sa zastavili v miestnom podniku, kde sme si dali pivo. Za dobré pivo rád zaplatím. Tu som však dostal fľaškovú desiatku Kelta za 1,5 Eur. Neviem, posúďte sami. Veľa, alebo primerane? Spomínaný poldruha kilometer cestou prvej triedy sme zvládli za 15 minút. Ďalších cca. 15 – 20 minút sme šli z rázcestia k samotnej lanovke. Všade kopec áut a ľudí, tak atrakcia je to asi veľká. Navyše počasie nič moc v ten deň. Zaplatil som 30 Eur za tri vstupenky na chodník. Šesť eur z toho bola vratná záloha. Spiatočná lanovka hore stojí ďalších 7 Eur. Nechce sa nám platiť, radšej sa prejdeme.
Trmácame sa hore rozbahnenou zjazdovkou spolu s ďalšími nadšencami. Niektorí dokonca tlačia aj kočíky. Ufúľaný sme prišli na chatu, čakajúc na lepšie počasie, ktoré neprišlo. Samotný chodník sme obehli za 20 minút. Bolo zamračené. Veľká škoda, lebo výhľady musia byť odtiaľ krásne. Cestou von musíte prejsť cez prerobený „suvenír“ kontajner, kde sa tlačí desiatka, možno dvadsiatka ľudí. O plyšového psa s nápisom „Bachledova dolina“ nemám záujem. Cestou naspäť si vravím „bože, aký som debil, veď tu dole ide cesta z betónových kvádrov“. Vydám sa po nej. Po 100 metroch sa otáčam. Cesta nie je dokončená. Tip na šetrenie času. Nemusíte sa vracať. Krížom cez les sa dostanete na zjazdovku J Asi o 16:00 chceme vrátiť karty a zobrať zálohu. Kasa je zavretá, tak ideme do druhej, ktorá ešte funguje. Už len 35 minút k autu a máme to za sebou.
Záver
Z celého výletu, ktorý mal byť pohodový som bol nakoniec unavený viac, ako po výstupe na Kriváň. Bol som raz a stačilo. Pekná myšlienka, ktorá zatiaľ nie je organizačne úplne zvládnutá.
