Sprievodca vykladá, že v roku 1789 tu bol inaugurovaný prvý americký prezident a ja rozmýšľam s čím upečiem tie kuracie nohy na večeru, a že sa musím zastaviť v drogérke, lebo nám došla aviváž.. Pracovné dni sú vo Financial District vždy rušné. Bankári v oblekoch dúfajúci v hviezdne kariéry sa zásadne niekam ponáhľajú (lebo len tak sa k hviezdnej kariére stihnú dopracovať, kým ich netrafí šľak) a bankárky v kostýmčekoch už prezuli lodičky za tenisky, aby sa mohli ponáhľať tiež. Väčšina smeruje na po-pracovnú Happy Hour. Dajú si s kolegami fajnový drink, ktorý je zvyčajne neskutočne predražený, a to v bare, ktorý ja zvyčajne neskutočne preplnený..
Takže kuracie nohy budú so špargľou, nakladám do košíka, píše mi kámoška Lenka, že mám ísť na súkromný koncert skupiny Kryštof niekam na gauč.. hmm.. Kryštof, Kryštof a na gauč? Googlim, hľadám, no jasné.. Veď tých poznám predsa! A čo poznám, tých aj môžem! Richarda Krajča pozeráme s ocinom v kriminálke v telke a Obchodníka s deštěm viem aj trochu spievať .. dva maily a na druhý deň som u Kryštofa v obývačke!
Skupina Kryštof sa totiž vydala do USA nahrávať nové pesničky. Pôvodne mali ísť do Woodstocku, ale snehová búrka im tam zničila elektrické vedenie, tak sa náhodou ocitli v prenajatom dome v Brooklyne. Pesničky nahrávali v brooklynskom štúdiu, užívali New York a tak si nejak vymysleli, že pozvú pár fanúšikov k sebe do obývačky na súkromný koncert.. no nech sa páči! A mne sa veru páčilo.
Dievča z Manhattanu (a zo Žiliny) neopúšťa ostrov veľmi často, ale toto bol dobrý dôvod vyraziť do Brooklynu. Vo dverách ma zdraví Richard v teplákoch, že normálne „čauko“, tak ja teda tiež že „čauko“.. posadali sme do obývačky, otvorili sme pivko a bubeník dostal prevrátené kýble (bicie mal totiž v štúdiu). Kapela Kryštof dala vyše hodinový koncert, hrali nám a rozprávali a my sme tlieskali a užívali.. lebo niektoré veci sa môžu stať len v New Yorku.. a ja som si myslela, že to bude zas taký obyčajný stredajší večer.. :-)
