Počas mojich ciest do Kyjeva som vždy zvykla bývať priamo na Maidane Nezalezhnosti. Maidan je hlavné námestie v centre mesta, niečo ako naše Hviezdoslavko v Bratislave, alebo Mariánske v Žiline (akurát s tým rozdielom, že na Maidane sú aj vchody do metra:-)). Námestie vždy žilo čulým mestským ruchom, bolo plné obchodov a stánkov, na múrikoch posedávali debatujúce skupinky študentov, robotníci po šichte popíjali lacné pivko a krásne Ukrajinky klopkali vysokými opätkami po chodníkoch (za toto by mali dostať medailu, lebo ukrajinské chodníky sú v oveľa horšom stave ako slovenské a ukrajinské opätky sú oveľa vyššie ako hocaké iné). Podchody sa hemžili predajňami kvetov a suvenírov, z malých pekárni voňali buchty a vždy bol všade dostatok ľudí, ktorí sa ponáhľali všetkými smermi.
Od Novembra minulého roka som už na Maidane nebývala. Videla som Maidan veľakrát v televízii a čítala som o ňom v novinách, no až keď som naň teraz vstúpila, pochopila som, čím sa Maidan za ten čas stal. Maidan je dnes miestom ticha a hrôzy. Vystúpila som na námestie po nekončených schodoch z metra a premkol ma pocit, ktorý zažívam v múzeách. Stála som na mieste, ktoré poznám len z obrázkov a do tej chvíle sa zdalo akési vzdialené. Odrazu bolo veľmi reálne a veľmi blízke. Prvý šok bolo to zvláštne ticho a černota všade okolo. Vytrhané dlažobné kocky, budovy ošľahané plameňom a sadzou, hory pneumatík. Provizórne stany, zničená konštrukcia vianočného stromčeka a barikády. Kvety, sviečky a smútok. Ruch utíchol, ľudia sa už nikam neponáhľajú. Maidan už dávno nie je tým, čím bol. Maidan je dnes už iným miestom. Je to miesto kde jedna krajina ukázala svetu svoju obrovskú túžbu. Je to miesto, kde tisíce Ukrajincov prejavilo svoju vôľu po zmene, kde tisíce Ukrajincov bojovalo za inú budúcnosť, kde vyše sto Ukrajincov položilo život za vieru v lepší život svojich detí.
Odchádzala som z Maidanu so slzami v očiach. Pochopila som, že stojím na mieste, kde sa práve tvorí história jednej krajiny. Pocítila som obrovský rešpekt k odvahe tejto krajiny a týchto ľudí.
Chcem veriť a dúfať, že Ukrajina má nádej na zmenu, že Ukrajina má nádej na lepšiu budúcnosť. Ľudia na Maidane dokázali, že si ju naozaj zaslúžia. Držme im palce.
