Budúcnosť či sen?

Keď po nádhernom dní začne pršať

nie dážď ale slzy.

Prečo sa osud takto hrá?

Prečo stále tie depresívne múzy?

Ďaľší deň, škola, práca a domov.

Som teda in, idem s dobou?

Moja Láska, dôvod prečo byť

žije za michalskou bránou, utópia takto žiť.

Kilometre a kilometre stále je ich moc.

Vďaka mojej hluposti a... Už mám toho dosť!

Vstanem, skepsu nechám samotnú.

Najdem si pod ufom robotu novú.

Teraz po všetkom, čo sa stalo?

Naposlednú chvíľu som schytil záchranné lano,

nespal som dni a noci

zaspával som, azda príde zajtra lepší pocit.

Zvoní budík, všetko to bol len sen

Vstávam , no navždy veriť budem