Tomáš Fuček
Slovensko naše v zbroji
Všetci ste zachytili udalosti vo Francúzsku a vyhrážky Slovensku. Tieto udalosti ma inšpirovali k počinu uvedenom nižšie.
Obyčajný človek plný radosti aj starosti, kt hládá farby v tomto čiernobielom svete Zoznam autorových rubrík: básne s myšlienkovým pochodom, Súkromné, Nezaradené
Všetci ste zachytili udalosti vo Francúzsku a vyhrážky Slovensku. Tieto udalosti ma inšpirovali k počinu uvedenom nižšie.
Čakajú ma náročné dni, veľké zmeny. Bojím sa chýb. Začiatky však sú všade ťažké, tak mi aspoň držte palce.
Zdá sa mi, že všetko stojí, no potom sa všetko okolie pohne míľovým krokom dopredu. Občas nestíham a mám pocit, že je to za trest, ale opak je pravdou. Všetko smeruje správnym smerom, no nemôžem sa len nechať unášať prúdom ale aj pridať aj ruku k dielu.
Nezalievajte instantné klamstvá lebo nabotnajú do obľúbených rozmerov a potom to bude bolieť. Radšej krutú pravdu ako lož... Mám 22 a už to viem, nečakajte ako ja 22 rokov dokým som to zistil.
Zažívam dni kedy je každá hodina iná, rozhodnutia a pocit viny každú minútu ovplyvňuje moje skutky. Je ťažké takto žiť, ale vždy si môžem povedať: Môže byť aj horšie!
Deje sa strašne absurdných paradoxov,doobeda v mojom živote šťastie a poobedie sa mi už hlas trasie. Deje sa strašne mnoho, aby to človek zvládal racionálne riešiť, tak mi prepáčte tie smutné reči.
Deň strávený s ľuďmi ktorých mám rád, ale nemôžem byť s osobou ktorú milujem... aj keď som stretol plno sqelých ľudí... nie je to, čo si moje srdce pýta...
Táto pesnička tak povediac s kontroverzným obsahom ma inšpirovala. Tanec, boj, prijatie, a túžba po návrate.... presne tieto emócie postupne cítim v danej pesničke a sú cítiť aj v mojej básni.
Deň ako smena, 365 šancí urobiť niečo pre tento svet... práve taký bude pre mňa rok 2015 Posledná strofa je holá pointa, holá báseň. Chcem začať nový rok niečim nezvyčajným.
Nádherný víkend, super ľudia, super prostredie, kde si viem predstaviť život, kde je háčik? (žu)
Trochu inšpirácia pesničkou, trocha videoklipom , trocha vlastnou starosťou a trocha aj starosťou o kamaráta, trocha aj o fakt, že na Slovensku je bežné mať dvojitý život, ktorý pre telo nie je prirodzený. Dopracujeme sa do Japonska a tromfneme ich v počte ... (vygoogli si v čom sú japonci nechválne známi) PS. pardon za tu nadávku na konci
Chcel aby ľudia o5 začali rozmýšľať. Hlavne v banálnych veciach. Dať si batoh dolu z chrbta keď cestujem v MHD, keď som starý, vo vozidle si sadnem dopredu, kde sú sedadla nízko, či keď mám takže kufre poprosím o pomoc a nedívam sa na ostatných škaredo. Prosím ľudia rozmýšľajte, pýtajte sa, hovorte a bude tu aspoň taký malý raj.
Bežný deň, bežno veci, úplný priemer až stereotyp...aj to je istým spôsobom inšpirácia.