Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Rozpoltiť by sa chcelo telo,
každému po vôli urobiť,
z mozgu vymiesť to hlúpe seno
Bohu sa na chvíľu sa priblížiť.
Možno to dokážem a možno nie,
navždy však spomienka ostane!
Je to pre mňa sľub dnešnému dňu, bez konca,
som otrokom aj krutý vodca.
Išiel som po lúke širokej,
strom pre oddych by prišiel vhod,
dal som šancu náhode,
nikto netušil, že náhoda trvá druhý rok.
Možno to zmením a možno nie,
navždy však snaha ostane!
Je to sľub dnešnej noci nekonečnej,
žiť vo vzbure aj v slobode priemernej.
Mohyly lások minulých,
zakopané pod zemou,
mena dvoch, na lístkoch malých,
budem ja navždy s tebou.
Možno to tak má byť, možno nie,
táto pochybnosť ma však necituje!
My sme sľub pravej lásky bezodnej!
My sme my, tak stíchni alebo sa smej!
