Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Sedím pred dverami v župane
čakám kedy ma niečo napadne
Čakám dokým sa stane zo mňa hviezda .
Sedím, no za dverami na mňa život hvízda.
Sedím na červenom koberci
nikde však letí
Čakám kedy vzlietne, no sedím na zemi
ku hviezdam však neletí.
Sedím, ležím, telo aj tak silu nemá
som pred dverami, stelesnená nuda.
Otváram dvere opatrne, lúče prenikajú
nezáleží na pohlaví, ak sa ľudia radi majú.
Kráčam po červenom koberci
už cítim ten správny pocit.
Zodpovednosť, láska, úcta, no aj úspech
mojim víťazstvom je poraziť všadeprítomný hriech.
