Písmo:
A-
|
A+
Každý má rešpekt keď sa zjavý
plačom, schúlený do klbka
robím obranu , slušne je ju zdravým
Bez výčitiek svedomia do nej meč zatnem
jej rozkazy plniť nebudem
bude mŕtva, no len do času
kedy sa zmení opäť v Diabolskú krásu
Teraz však vládne nad mojimi rukami, skutkami, zanedbávam dobré
moje srdce nevládze, no stále bojuje
je vari šťastie to, čo iný chcú?
NIE! Šťastie je podať ruku pomocnú
Po tichu, odobrať sa vlastnou cestou
neobzerať sa a hľadieť vpred
zatvárať oči, nepociťovať hnev
odraziť sa, nikdy nepocítiť zem
Takto sa jej ubránim , hoci aj holým životom
No nestratím dušu, ani to, Kto vlastne som!
