Strach

Písmo: A- | A+

Každý má rešpekt keď sa zjavý

plačom, schúlený do klbka

robím obranu , slušne je ju zdravým

 


Bez výčitiek svedomia do nej meč zatnem

jej rozkazy plniť nebudem

bude mŕtva, no len do času

kedy sa zmení opäť v Diabolskú krásu

 


Teraz však vládne nad mojimi rukami, skutkami, zanedbávam dobré

moje srdce nevládze, no stále bojuje

je vari šťastie to, čo iný chcú?

NIE! Šťastie je podať ruku pomocnú

 


Po tichu, odobrať sa vlastnou cestou

neobzerať sa a hľadieť vpred

zatvárať oči, nepociťovať hnev

odraziť sa, nikdy nepocítiť zem

Takto sa jej ubránim , hoci aj holým životom

 

No nestratím dušu, ani to, Kto vlastne som!

Skryť Zatvoriť reklamu