Žalúzie

aj fotografia na pohľad obyčajná vie inšpirovať 

Skrývajú ma pred svetom,

pred lúčmi, pred letom.

Im vďačím, že som inkognito

Že v noci, dá sa robiť to...

Za tmy, tmu ešte čarujú,

cez leto, len vánok púšťajú.

Dávajú mi temno, intimitu sveta

sú zraniteľné a krehké ako žena

Bez vás, by babka bola nemá,

nevidela iných, len odraz samej seba.

Bez nich by čert uvidel ,čo ona robí.

Veď viete, ako to so starými ľuďmi chodí.

Aj tak , žalúzie sú len predmetom.

Chránia nás pred svetlom.

Sveto svete budem tvrdiť hlasno,

že za obzorom, slnko, už dávno zhaslo!