Môžem sem napísať jedine pohľad obyčajného fanúšika, ktorý každý rok vyťahuje svoj prepotený dres, aby aspoň na pár dní cítil niečo ako hrdosť a spolupatričnosť. Pamätám si, ako sme sedávali u kamaráta. V dlaniach som mal otlačené nechty, studený pot mi stekal priamo do ritnej ryhy v ktorej som mal zacviknutú deku z gauča. To boli skvelé časy. A čo tento rok? Prepotený dres je hodený v skrini (aspoň odháňa mole) a jediné, na čo som sa tešil počas týchto zápasov, boli naši odborníci na teplú vodu medzi jednotlivými tretinami. Niektoré nesmrteľné vetry ehm... vety by možno stáli za archiváciu, ale k čomu by to bolo? Veď sa ich ešte napočúvame.
Ale ako pravý fanúšik stále verím. Nevadí že 20-ka si už nezahrá extraligu aj keď tento naozaj dobrý nápad priniesol ovocie (miesto o záchranu hrala 20-ka o medailu), nevadí že chalani hrajúci v NHL starnú a nikto ich asi nenahradí (poďakujme ujovi Paštinskému s.r.o. a jeho tichým spoločníkom). Ale čo ak jediné, čo zostane po našom skvelom hokeji budú len poháre od piva?
