Už ma nebaví, ako mi všetky možné organizácie tipu "Unicef" vyčítajú (pomocou rôznych letákov, "ktoré sú na takom čudnom papieri že sa s nimi nedá ani zakúriť"-bezdomovec Jožo), že ako som si ja hovädo hnusné mohol dovolil narodiť sa na Slovensku a nebodaj sa mať lepšie, ako to chúďa dieťatko z ich fotografií. Prečo majú snahu v ľuďoch vyvolať pocit viny za to, kde sa narodili? Lebo obyčajné normálne a slušné "prosím pomôžte" nezaberá, tak to skúšajú inak?
Bolo asi tak 23:15. Pre pracujúceho človeka deep space night. Štartujem svojho Huňadyho a snažím sa čím skôr vykľučkovať z Levíc. V tom som dostal taký nepopísateľný pocit....
Povedal som si že ee. Nenapíšem blog o MS v hokeji. Ale dnes som si našiel emajl, v ktorom ma kamarát Braňo D. upozorňuje, že by sa patrilo aspoň zopár slov napísať. Tak som si tak v práci povedal: v nose si už nemáš čo vyšpárať, na záchode si už bol, tak čo.
Spravodlivosť. Niekedy tiež Justitia. Býva zobrazená ako celkom v poho baba s páskou cez oči (vraj aby pri rozhodovaní nikoho nevidela). S mečom v pravej a s váhami v ľavej ruke trestá a presne váži vinu alebo nevinu. Keď sa nad tým človek zamyslí, má to logiku, cveng, jedna a jedna sú štyri a tak ďalej......Ale ako taká spravodlivosť vyzerá na Slovensku?
Stretol som sa s dobrým úradníkom. Veta tak jednoduchá a krátka, ale zároveň tak neskutočná, že by nenapadla ani Isaaca Asimova v jeho najbujarejších snoch.
Počul som (myslím že od uja Štepku), že na najlepšie nápady treba chodiť do krčmy. Ale nie do takej, kde pivo stojí jeden Juro a nakoniec si to odskáče len váš močový mechúr. Mám na mysli naozajstnú krčmu, kde sa závan moču mieša s vôňou držkovej polievky, ale kde čapujú dobré pivo. Takú, do ktorej chodí napríklad taký Meliško. Tak do takej som išiel pre nápad, koho že to mám vlastne voliť.
Sú hríby ktoré sú jedlé, nejedlé, jedlé a chutné, jedovaté, do ktorých sa kope a potom ešte veľa ďaľších, ako hríby pre deti kvetov, maškrtníkov a iné (o presne delenie sa samozrejme nepokúšam). A potom existuje ešte jeden Hríb. Volá sa Štefan.
Vysoká profesionalita našich spravodajských relácií sa mi potvrdila už dávno. Preto vzhľadom na svoju duševnú pohodu, alebo aby som bol aktuálny „pokoj v duši" (mimochodom vracajú vstupné?), ich pravidelne nesledujem.
Udalosti ohľadne jednej maďarskej učebnice mi pripomenuli jeden zážitok z mojich študentských čias.
