Keďže to bol náš prvý deň v práci, nevedeli sme ešte, čo máme robiť, tak sme na neho museli počkať. Hneď po jeho príchode začalo pršať a vypadol prúd. Takže sme zostali bez počítača a bez svetla. Našťastie to trvalo iba chvíľu. A tak sme sa mohli opäť pustiť do práce. Vysvetlil nám zbežne, ako asociácia funguje a čo bude náplňou našej stáže. Keď som bola ešte doma, veľa ľudí sa ma pýtalo, čo to idem s tými fazuľkami robiť. Nič. Pretože fazuľky sa začnú vysievať v polovici októbra, po období dažďov, a to tu už nebudem. Ale našou úlohou je hľadať partnerov, s ktorými by mohla asociácia spolupracovať a ktorí by mohli spolufinancovať jej projekty. Začali sme spisovať zoznam kontaktov – ambasády, mimovládky, medzinárodné organizácie, ktoré treba obvolať a dohodnúť si stretnutie. Prvé stretnutie dohodnuté – piatok, francúzska ambasáda. Takže počas najbližších dvoch dní sme sa snažili s Agnès zistiť čo najviac informácii, ktoré by sa nám mohli zísť. A zistili sme, že to nebude až také jednoduché, pretože náš šéf síce odpovedal veľmi ochotne na naše otázky, ale vždy povedal iba presne to, na čo sme sa ho opýtali. Takže sme ho museli všetko z neho ťahať ako z chlpatej deky. A ešte africký štýl práce, ktorý Agnès dosť rozčuľoval – časté prestávky, odbiehanie, atď. Jednoducho take it easyJ
Ale vráťme sa naspäť k pondelku. Zvyčajne tu v tomto období dážď trvá hodinku, dve. Ale v pondelok nie a nie skončiť. S Agnès sme si chceli kúpiť spomínané bicykle. Je to hneď oproti našej kancelárii. Ale cesta sa premenila na rieku, a keďže dážď neprestával, nedalo sa na druhú stranu prejsť. Nakoniec sa nám podarilo k bicyklom dostať, lepšie povedané bicykle sa dostali k nám. Zjednali sme cenu, dohodli ešte montáž svetiel s dynamom a zámok. A keďže prácu sme skončili už okolo obeda, čakali sme, kedy prestane pršať. A keď neprestalo ani do pol piatej, rozhodli sme sa, že to riskneme. Mne sa pokazil bicykel asi po dvadsiatich metroch pokazil. Aj keď som krútila pedálmi, reťaz prešmykovala na mieste. Tak som narýchlo odstavila bicykel v obchode, kde som ho kúpila a požičala si náhradný. Na tomto nefungovala pravá brzda a posúvalo sa sedadlo. A prišli sme domov zmoknuté. Ale bolo to fajnJ Tešili sme sa z nových bicyklov ako malé deti. Mňa ten môj čakal na druhý deň ráno pekne opravený.
Vo štvrtok nás šéf pozval na svadbu svojho mladšieho brata. Bola to prvá moslimský svadba, na ktorej som bola. Obrad prebehol bez nevesty, po ňu sme išli až večer po zotmení. A vôbec sa netancuje na rozdiel od našich slovenských zvykov.
V piatok sme mali prvé pracovné stretnutie- na francúzskej ambasáde. Bod číslo jedna - nabudúce nechám svoj švajčiarsky nožík doma. Našťastie to strážna služba zobrala s humorom a postrážili mi ho, kým sme vybavili, čo bolo treba. Stretnutie prebehlo veľmi dobre. Zo začiatku sme mali trochu trému, ale rýchlo z nás opadla. Treba prerobiť jeden projekt, ale keď bude kvalitný, myslím, že to s financovaním vyjde.
A na záver včera sme boli v kine. Open-air, kúsok od domu, dávali burkinský film Julie a Rómeo. Bolo to milé. Shakespearovký námet prostredí Ouagadougou, spojený s africkou tradíciou a odľahčený humorom. A happy end na konci.
Budúci týždeň bude náš šéf na misii. V utorok nás čaká stretnutie v jednej mimovládke, inak budeme s Agnès pracovať z pohodlia nášho domu. Pred dvoma hodinami sa mal u nás zastaviť šéf a dať nám inštrukcie. Ešte stále neprišiel. Čas tu plynie inak.
https://picasaweb.google.com/100792183231068777170/Ouagadougou?authkey=Gv1sRgCITAz87Vyt_GOA
