Predčasým ochodom z 10. zastupiteľstva a útokom na našu rodinu, som ešte viac začal rozmýšlať o týchto poslancoch a starostovi, a o tom, čo robiť ďalej. Ich sebaprezentácia a pripravená taktika čo najviac zaútočiť nekultúrou a urážkami, a udrieť na moju rodinu, totiž vôbec nezafungovala tak, akoby si predstavovali. Rozmýšlam, čo pani poslankyňa od tohto očakávala a čo očakávali ostatní, keď ju v týchto útokoch nezastavili. Že budeme ticho? Že sa ich budeme báť? Že sa začneme správať tak ako oni?
Hlavou sa mi stále ženie otázka, ako ovplyvniť veci na obecnej úrovni, v malej obci ako je Sklené. Kontrola samospráv takmer neexistuje. Kontrolóri obcí sú de facto jej zamestnancami, základné limity vzdelania, alebo praxe v danej oblasti na kandidovanie do obecnej samosprávy sú minimálne.
Občan má povinnosť!
S oneskorením si zapínam záznam 10.zastupiteľstva do bodu, kde som už odchádzal z tohto stretnutia preč, keď začína čítať svoj prejav poslanec Veselka a hneď v úvode prejavu zdôrazňuje povinnosť občana prísť na úrad a informovať sa. Ak má nejaké otázky. Zdôrazňuje pri tom slovo povinnosť a dvíha pri tom tón hlasu. Avšak v pripravenom prejave nepodloží túto pre neho silnú skutočnosť žiadnym faktom, či paragrafom.
Rozmýšlam, kde na toto prišiel? Lebo občan žiadnu takúto povinnosť nemá. Chce vyvolať strach, vytvoriť tlak?
Keď už, je to možnosť občana prísť na úrad. Táto možnosť z jeho úst vyznieva prinajmenšom pokrytecky, pretože on sám, pani poslankyňa Hammerová, a aj starosta nám ukazujú, čo s nami bude a s našimi rodinami, keď sa budeme pýtať.
Dávajú nám odkaz, že keď sa budeme vyjadrovať, dávať otázky, mať podozrenia, budú nás okrikovať, atakovať, ponižovať, vyhadzovať z našich domovov a podprahovo útočiť ešte aj na naše rodiny, a hovoriť, že my útočíme vlastne na nich.
To vy máte povinnosť!
Tu by som opäť pripomenul pani poslankyňu Hammerovú a jej výrok: ”ty a tie tvoje paragrafy.”
To poslanci majú povinnosť prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie poslanca. Je to podľa zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 Zb., §25 odsek 1, písmeno f).
Povinnosť majú poslanci a starosta dodržiavať zákon pri výkonoch svojej funkcie a podľa mňa ešte aj dobré mravy najlepšie tak, aby sme sa nemali dôvody sa pýtať. Aby sme nesuplovali kontroly. A ak zákony neovládajú, alebo sa to nechcú učiť, majú k dispozícii celý aparát štátnej správy, aby si veci overili, alebo zistili. Navyše v situáciách, na ktoré boli niekoľkokrát upozorňovaní. Nie sa z nich smiať a zosmiešňovať ich.
Pán poslanec, neotáčajte svoju vlastnú povinnosť a nevedomosť smerom k občanom. Je to presne naopak. Povinnosť máte vy.
Svojvoľné preplácanie výdavkov
“Dostal som sa ku peniazom a ku korýtku. Žiadne peniaze som nedostal ako poslanec” pokračuje v prejave predseda kultúrnej komisie. “Autokracia a arogancia nie je súčasť môjho správania hovorí pán poslanec.” A dodáva, že sa vždy pýtal na názor…
A veľmi rýchlo už odbáča k inej téme. Neviem, či túto tému zámerne zostručnil, alebo naozaj si nedokáže priznať elementárne fakty a podozrenia.
Polopate a jednoducho teda:
Prístup k peniazom nemusí znamenať, že si so sebou nosíte mešec s nálepkou Sklené, alebo Vám niekto dá do ruky tridsať strieborných. Je to o nekontrolovanej možnosti nakupovať a potom si nechat čokoľvek preplatiť.
Opäť zopakujem fakt, že na kultúru je ako na jedinú komisiu vyčlenených tisíce eur. A práve ako poslanec a predseda kultúrnej komisie dostal túto príležitosť. Nie každý zvolený poslanec má takúto možnosť.
Tieto peniaze sú k dispozícii aj na nákupy ako sa rozhodne predseda komisie. A boli napríklad aj u “ekonómky” komisie a v rámci tohto balíčka si nakupuje predseda komisie kultúry, čo uzná za vhodné. Členom komisie nemusí nič oznamovať. A keď oznámi, tak je zrejme rozhodnuté aj tak. Prinesie bloček a preplatí si ho.
Proces kontroly neexistuje
Keď sa aj na niečom členovia v rámci skupiny kultúry dohodli, vôbec to už po schôdzi veľmi často neplatilo. Ako súčasť skupiny kultúry, v snahe ovplyvniť plytvanie peňazí sa snažila moja žena vždy takéto úplne zbytočné hlúposti/nákupy stopnúť. Uvediem tri príklady samozrejme s dôkazmi nižšie (správy v rámci facebukovej skupiny kultúry a športu), keďže predseda komisie tvrdí, že on žiadne peniaze nemá a nie je pri korýtku. Presne na toto sme upozorňovali, a on to zjednodušil na vetu, že "on nič nedostal". Pravda je taká, že má veľkú príležitosť nakupovať si a míňať naše spoločné peniaze.
Pozn.autora- V ružovo fialových okienkach v správach nižšie sa vyjadruje moja žena, Katarína Straková. (cudzie mená su vyčiernené)
Príklad č.1
Predseda komisie kultúry píše do facebukovej skupiny “Kaš” (kultúra a šport), že kúpil hotdogovač za 100 Eur. Jedna členka mu hneď odpisuje, že sa dohodli na schôdzi, že bufet na akcii ani nebude. Načo sa na niečom vôbec dohadujú, keď sa to potom zmení. Moja žena hneď navrhuje pomazánky a čokolvek jednoduché. Poslanec Veselka zrazu povie, že to teda bude jeho sponzorský dar, pretože on pre deti a dedinku urobí maximum. Moja žena (Katarína Straková) na konci zdôrazňuje, že keby sa ona neozvala, zaplatila by to obecná kasa. My všetci. Do momentu kým sa neozvala, predseda komisie sponzorstvo hotdogovačom neponúkol. Mimochodom, považovanie hotdogovača za maximum pre deti a dedinku ako prioritu, to už hádam nepotrebuje ani komentár.
Príklad č.2
Predseda komisie kultúry prízvukuje služby už dnes notoricky známej cukrárne Alžbetka, ktorá do Skleného nosí koláče a hovorí, že na sobotu treba objednať a "máme to bez roboty" (akcia keď prišlo divadlo ČIPRHA). Člen skupiny razom posiela srdiečko a hovorí, že práve na to myslela a drukuje mu. Opäť prízvukuje ďalšia členka, že sa dohodli na úplne niečom inom v rámci tejto akcie.
Moja žena píše, že iste má Alžbetka dobré koláče, ale Sklené má lokálne šikovných cukrárov a pekárky, a peniaze by ostali v obci. Sugestívne navrhuje, že keď nechcú mínať, urobí to sama ako spoznorský dar. A tak aj bolo.
Opäť, keby sa žena neozvala, už by bolo koľko koláčikov na účte.
Máš prístup k peniazom alebo nemáš, pán poslanec? Ako máš na zreteli dedinku a lokálnych producentov a spoluobčanov? (okrem rodinných príslušníkov teda)
Dúfam, že poslanec Veselka číta, pretože divadlo ČIPRHA k nám zavíta už čoskoro.
Príklad č.3
Tretí a záverečný príklad uvediem so stretnutia komisie ohľadom akcie Glasserhaufest, kde na moju ženu ziapali a následne poslala poslednú správu do skupiny, ktorú si nájdete dole s dátumom 26.6.2023.
Moja žena sa snaží v tejto správe nabádať k hospodárnosti, transaprentnosti a lepším procesom výberu.
Na doplnenie, na tomto stretnutí bol aj starosta Tibor Rišiaň, ktorý ju už dnes notorickým spôsobom nepustil k slovu, len ju tu okrikovali. Rozumej utužujúci svetonázor v tejto skupine je: vyhraj voľby môžeš všetko.
Ďalšia členka zdôraznila pri hlasovaní, že podporí organizáciu festivalu, ale nie za obecné peniaze. Asi tušila, že to nie je košer.
Máš prístup k peniazom alebo nemáš, pán poslanec?
Tak treba tú kasu?
2x na tomto stretnutí boli jednou členkou upozornení, že musia mať registračnú pokladnicu a náležitosti na takej velkej akcii ako Festival, kde chcú predávať pod hlavičkou obce a mať stánky.
Predseda kultúrnej komisie tu arogantne a agresívne reagoval, že nie! Obec nemusí mať registračnú pokladňu, lebo je to obec.
Skutočne je to tak? Na ďalšej kultúrnej akcii, občerstvenie predával súkromník s registračnou pokladňou. Čuduj sa svete.
Je obecný úrad štvrté pohostinstvo?
Naozaj kultúrna komisia nie je na to, aby si vytvorila 4 pohostinstvo, a bez akýchkoľvek náležitostí im robila konkurenciu a za obecné s nimi súťažila vo vybavení.
Tu by som však podotkol, že veľmi ťažko sa súťaží s niekým, rozumej organizátor poslanec Veselka, kto nemá registračnú pokladňu, nemusí platiť dane ani odvody, a nemusí starostlivo zvážiť každý svoj výdavok, budovať svoj biznis zo svojich peňazí.
Skrátka jeho zlé rozhodnutie zaplatí niekto iný. My všetci. Usporiadať zábavu 3-4x do roka a osláviť pár sviatkov v rámci našej komunity je úplne niečo iné, ako plniť si svoje osobné sny a ambície a usporiadať festival s nákladom 8 900,64 EUR, kde za plentou pijú vyvolení.
Slovo proti slovu.
Keď bola súčasťou komisie moja žena bola svedkom situácie, keď boli na bločku odovzdanom do výdaja chleby, spolu s balíčkami cigariet a zapalovač, od predsedu komisie. Tak má jedinec možnosť si dať preplatiť bločky, alebo nemá?
Ďalšia situácia bola, keď pán predseda chcel 200 eur a výdajkový blok pre člena svojej rodiny za nočné kúrenie v obecnom dome. Týmto vzdávam hold pani, ktorá toto stopla. Považujem to za charakterné a správne. Druhý kurič, ktorý nemá zaťa v komisii, takúto príležitosť ani nemá.
Opisom týchto možno pre niekoho smiešnych detailov, spolu s mojou ženou je cieľ poukázať na trend hospodárenia a správania sa. Zároveň upozorňujeme na to, že pri týchto relatívne malých sumách, to všetko čo vidíme vo veľkej politike, začína na tejto obecnej úrovni. Presne takto. Tvorením a uzatvorením si skupiniek vyvolených prívržencov, ktorí vydeľujú bez obmedzení a kontroly ostatných, a ktorí naberajú na dôležitosti a sile. Ale za naše spoločné peniaze.
Slušnosť ako uhol pohľadu
Poslanec Veselka a predseda kultúrnej komisie v jednom, vo svojom prejave pokračuje konštatovaním, že vrieskanie, ktoré je súčasťou jeho správania je vlastne uhol pohľadu. Že možno z ozbrojených zložiek je zvyknutý v rámci procesu plánovania na rázne chovanie.
Spontánne som sa rozosmial na tomto konštrukte, lebo nám tu podsúva svoje myslenie, že kúpiť a predať alkohol a jedlo a ešte bez akýchkoľvek náležitostí je raketová veda, a vyžaduje si priam proces plánovania národného hospodárstva.
Teda je výnimočne dovedný, rázny, vyvolený, a vždy pripravený možno riskovať život pri ceste na nákup plastových pohárov do Jednoty.
Samozrejme, je tu pridaná nadsázka, ale presne tento poslanec udiera na veľkolepé opisy, úplne primitívnych úkonov, kde on chudák musí byť tak rázny.
Nič také ako robí on tu ešte nebolo. Je to bremeno vlády a prestíže, ktoré nesie, alebo hystéria dôležitosti? Kampaň?
Kto je pomýlený?
Predseda kultúrnej komisie sa ironicky pýta, že či spoluobčania, ktorí lajkujú a zdieľajú môj článok, sú zmätení a pomýlení, a podľa jeho ponímania nevhodne komentujú. Opäť posúva svoj prejav na úroveň, ktorú tu nepotrebujeme od našich reprezentantov ako prejav ich kultúrnosti.
Ak budeme ľahostajný k prejavom grobianskeho správania a nebudeme vyžadovať slušnosť jednania a prejavovania základnej úcty k občanom od našich reprezentantov čo nám ostane?
Všetci vieme čo je slušnosť, kultúra, pravidlá, disciplína, súdnosť. Presne pre tieto skúsenosti a fakty si myslím, že poslanec Veselka je veľký omyl na pozícii na ktorej je. Predseda kultúrne komisie.
Poviete si, že sú to možno hlúposti. Ale hovoríme stále o tom istom. Môžu si skutočne naši predstavitelia robiť čo chcú? Starosta a poslanci, ktorí si vážia svojich spoluobčanov, ale aj neobčanov by sa jednoducho mali správať inak.
Pozerať viac na ľudí, ktorým prišli slúžiť, ako na seba, či svoje vlastné uplatnenie. Ak by im išlo o službu obci, išlo by im o pravdivé odpovede na otázky, našli by schopnosť priznať si pochybenie, akceptovať iný názor a pohnúť sa vpred s vylepšenými procesmi nakladania s peniazmi a majetkom. V rámci spätnej väzby od občanov by našli lepšie hodnotové aj výkonové nastavenia pre svoju činnosť.
Nespomínam si ani raz na to, že by mi niekto v živote povedal a učil ma, že hodnoty ako slušnosť, hľadanie pravdy, fakty, či korektné vzťahy, alebo aj dobrota, či úcta a ochota, by boli len akýmsi uhlom pohľadu.
Umlčané hlasy
Zodpovednosťou a cieľom predstaviteľov, politikov vo vzťahu k občanovi, by mala byť kultivácia prostredia, kultúrny umiernený vysvetľujúci tón, úcta, povinnosť dodržiavania zákona. Počúvať naše hlasy, a neutíchajúca snaha pomôcť a zisťovať, čo skutočne potrebujeme. A je jedno či za 5 Eur, alebo za 100 Eur či 2000 Eur. Nemyslíte?
Veľmi by som sa chcel poďakovať občanom, ktorí sa začínajú aktívnejšie a najmä kultivovane vyjadrovať k veciam verejným a tým, ktorí o tom ešte len uvažujú a naberajú odvahu. Všetkým týmto a zároveň tým, ktorí ma inšpirovali, ba priam naočkovali slovom kampaň venujem tento tretí článok. Pretože to ako predseda komisie kultúry koná a aké sú jeho motívy konania je dnes už upĺne jasné. Spolieha sa však na to, že nikto do väčších detailov trendu jeho hospodárenia a správania nepôjde. A pokojne ma môže nazývať hovorcom, udavačom, nebčanom, či pani poslankyňa Hammerová prindúsom.
O tom už v ďalšom článku, založenom na dátach z každej sklenárskej akcie, ktoré nám musel poskytnúť pán starosta v rámci infozákona. Je to zákon číslo 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov.
*Pozn. autora: Článok som napísal spolu s Katarínou Strakovou.
