Komu niet rady, tomu musí pomôcť kontrola.
Každé štyri roky kráčame k volebným urnám s vierou, že ideme voliť lepších zástupcov než tí súčasní.
Je to prirodzené. Ešte viac tomu veríme, keď sme podporovali potenciálnych nových zástupcov a spolupodieľali sa na ich víziách, kampaniach, úspechoch, a oni nám sľubovali rôzne veci, čo bolo fajn, pretože 'bude lepšie'. Veríme, že svojich zástupcov poznáme, naozaj poznáme.
To isté sme robili aj my v malebnej obci Sklené.
Volení zástupcovia obce sú predstavitelia nášho štátu na obecnej úrovni a ako prvú vec, by ako reprezentanti výkonnej moci mali dodržiavať zákon. Na základe predvolebných sľubov a toho ako sme daných ľudí poznali, sme im dali svoju dôveru, mnohí sme im pomáhali v kampani. Očakávali sme, že budú tými lepšími z nás, na ktorých sa môžeme s dôverou obrátiť, a ktorí budú mať odvahu konať niečo nové a pekné v obci, ale zároveň budú mať rešpekt pred nutnými opatreniami a istú dávku pokory pred spoluobčanmi, ktorí ich vlastne zvolili. Ak je evidentné, že volení zástupcovia postupujú v jasnom protiklade, alebo rozpore so zákonom, nie je nesprávne na to poukázať, ale je to naša občianska povinnosť.
Pokiaľ nepomáhajú priateľské upozornenia, ani jasné argumenty a daní ľudia evidentne a ostentatívne konajú v rozpore so zákonom, my občania nemáme inú možnosť iba požiadať nadriadené orgány, aby zistili či je to v poriadku. A ak to v poriadku je, tak sa možno my mýlime, a kontrola nič nepreukáže - tak sa nič nestane.
Toto však nebol tento prípad a bolo to evidentné od začiatku. Veľmi rýchlo po voľbách, keď sa rozdeľujú a formujú rôzne komisie v rámci obecného zastupiteľstva a rozdeľujú oblasti pôsobenia pre zvolených zástupcov, som videl, ako sa opakuje scenár, ktorý vidíme z parlamentných volieb. Kto sa dostane ku korýtku a peniazom, začne arogantne a autokraticky vystupovať. Úplne konkrétne vrieskať po členoch vlastnej komisie, akonáhle prídu otázky ohľadom procesov rozhodovania, či je daná vec správna, alebo či je to správna proti hodnota za (Vaše) peniaze. Napríklad, ako sa obstarávajú tovary a služby.
Ich povinnosťou je konať v medziach zákona.
Kultúra a šport sú tie najvďačnejšie oblasti v komunálnom živote. V rozpočte sú na túto oblasť vyčlenené tisíce eur ročne, ktoré sa razom dostali do rúk jedného zvoleného poslanca a skupiny jeho kamarátov (niektorých dočasných), ktorí dobrovoľne a nezištne pomáhajú. Ostatní zvoleni poslanci, ktorí dostali hlasy od občanov ostali mimo rozhodovania o týchto peniazoch.
Zo skupiny komisie kultúry a športu a niektorých ich rodinných príslušníkov sa stali ľudia, ktorí rozhodovali o všetkom, čo sa bude diať. Zobrali si peniaze na čokoľvek, objednali, zaplatili, kúpili, zjedli, vypili čokoľvek v bufete kedykoľvek bez zaplatenia a ešte skákali po pódiu. Priznali predaj svojim rodinným príslušníkom opakovane, rozdávali tombolu a podsúvali štandard, čo je to kultúra.
Keď chce niekto mať krčmu, zábavný park, kolotoče, stánok s hotdogmi, diskotéku, kúpiť a predať čokoľvek drahšie so ziskom, je to obyčajné podnikanie. Bez registrácie, povolení, platenia daní, je to čistý podvod a hazard, neoprávnene podnikanie, aj keď tieto aktivity organizuje obec.
Po telefonátoch s niekolkymi kontrolórmi a starostami iných obcí, mi tento spôsob organizácie prišiel prinajlepšom divný.
Prečo som dal podnet na kontrolu?
Pozn: Všimnite si že sa to volá podnet. Aj starosta predsa vždy hovoril, ako je potrebné mať veci, papiere a administrativu na poriadku a nikto nesmie klamať, tak som očakával že aj vo verejnom živote v obci bude všetko v úplnom poriadku.
Dôvod 1:
Myslím si, že počas prípravy akcie, sa už po krátkom čase zdalo, že partia okolo komisie kultúry a športu si z akcií spravili vlastnú s.r.o. Kde sa rozhodovalo za zatvorenými dverami a netransparentne.
Vrieskali po mojej žene, a za akýkoľvek návrh bola atakovaná. Každý jeden cenník nápojov sa pripravoval ako ako svätý grál. Bolo strašne dôležité koľko bude stáť ktoré poldeci, a koľko sa na tom vlastne zarobí. A pritom sa všetko organizovalo z dobrého srdiečka a nezištne pre spoluobčanov.
Prečo to nerobia všetky obce? Je to celé naozaj také jednoduché?
Dôvod 2:
Niekoľkokrát boli títo 'organizátori kultúry' upozornení, že nemôžu predávať alkohol (a vôbec žiaden tovar) bez registračnej pokladnice (alebo vydávania príjmových blokov), hoci ju zastrešuje obec.
Ich hlavný proti-argument, že vraj my sme obec, my nemusíme.
Stačí si pozrieť Zákon č. 289/ 2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a konkrétne časť výnimiek. Obec tam nenájdete.
Dôvod 3:
Nerozumel som, prečo zisk zostáva v rukách osôb, vôbec nezvolených. Nejaká pani si lepila bloky do zošitka a počítala si korunky.Toto nie je účtovníctvo. Každý zisk po zdanení má ísť späť do obecnej kasy občanom.
Nemá o ňom rozhodovať úzka skupinka ľudí, či jeden poslanec.
Dôvod 4:
Zo zisku generovaného z vrecka každého Sklenára, ktorý sa prišiel zabaviť, som nevidel zaplatiť žiadnu vec s pridanou hodnotou pre všetkých občanov obce.
Prečo si myslím, že idem správnym smerom?
Skupina ľudí, ktorá toto organizovala, opakovane poskytovala nepravdivé informácie.
Na 6tom Obecnom zastupiteľstve dňa 6.10.23 mi tvrdili, že kapely na dedinskom festivale hrali len za ubytovanie a stravu a vyúčtovanie už bolo hotové.
Následne, keď som si vyžiadal podklady formou infozákona, tak sa ukázalo že kapely nehrali zadarmo a mali svoj honorár. (v sume 1950 eur).
Ako mohlo byť teda vyúčtovanie hotové a správne, keď následne sa zistilo, že kapely nehrali zadarmo?
V zápisnici OZ chýba táto moja otázka, ako aj video záznam, ktorý mal byť verejný. Presne toto 6te Obecné zastupiteľstvo na video platforme chýba. Je toto úmyselná manipulácia?
V čom všetkom ešte nehovorili pravdu? Napríklad v tom, že kontrola dopadla na jednotku? Pýtam sa teda, čo sa snažia zakryť? Čierne peniaze na pokutu?
Na záver...
Pán, ktorý má na starosti kultúru v obci ma na ulici označil za udavača a zároveň mi oznámi, že všetci to budú vedieť. V slovníku nájdete definíciu, že udávač je niekto kto udáva zo zištným a nečestným zámerom. Tu sám predpokladá, že všetci ste jeho názoru, čo a kto je udavač, a vopred ste moje konanie a zmýšlanie odsúdili.
Udavač nie je človek, ktorý kontroluje správnosť a zákonnosť postupov a pozerá na prsty zlodejom. Keď vidíte korupciu, nerovné zaobchádzanie, šikanu a rodinkárstvo, je povinnosťou každého z nás proti tomu vystúpiť. A pokiaľ sa nedajú veci vyriešiť potichu v rámci kolegiality, je povinnosťou každého z nás na to upozorniť nadradené orgány, ktoré majú právomoc skontrolovať stav veci verejných.
Na záver je tu klišé otázka na zamyslenie:
Kto je tu udavač a kto koná v záujme spoločnosti a kto nie?
