Po poslednom verejnom obecnom zastupiteľstve 28.februára v Sklenom sme sa rozhodli pokračovať v článkoch o našich predstaviteľoch, pretože hra, ktorú tu rozohrali zachádza do skutočnej grotesky. V snahe pochopiť priority poslancov, tak ako ich vidieť na videu, nachádzam len smiech, ale aj frustráciu. Zároveň cítim zodpovednosť a považujem dlhšiu prestávku písania blogov o dianí v Sklenom za veľkú chybu.
Sebareflexia a svedomie sa našim predstaviteľom nedovoľuje pohnúť zo zaužívaných trendov a vnímania verejnej služby. Absurdné myšlienky pri pohľade na video zo zastupiteľstva v Sklenom nemajú konca. Ťažoba obsiahnuť motanice niektorých monológov presahuje schopnosť zmysluplne opísať niečo, čo by predstavovalo zdravú mieru reality a prínosu pre túto obec v Turci.
Čakáme riešenia a férovú správu vecí verejných. Vedenie obce sa stále viac uzatvára do svojho sveta, kde má pravdu ten, kto hlasnejšie kričí a kto si dokáže realitu prikrášliť podľa vlastných potrieb. A relevantné otázky zostávajú nezodpovedané.
Tento stav však nie je len krízou riadenia jednej malej obce. Je to obraz väčšieho problému, ktorý trápi našu spoločnosť – kde moc nie je službou, ale privilégiom, a kde verbálna gymnastika má často väčšiu silu ako pravda.
Diskusia ako priestor pre dialóg a spoluprácu
Diskusia je kľúčovým nástrojom pre otvorený dialóg a spoluprácu. Konštruktívna diskusia podporuje kreativitu, rešpekt a efektívnu komunikáciu, čím prispieva k riešeniu problémov a zlepšeniu vzťahov v spoločnosti.
Občania si síce volia svojich zástupcov, ktorí rozhodujú v ich mene, no majú aj možnosť aktívne sa zapájať do verejného diania. To je tá participatívna časť demokracie, ktorú tak radi aj starosta aj poslanci ignorujú. Prostredníctvom referenda, petícií, občianskych iniciatív či verejných diskusií môžu občania ovplyvňovať rozhodovanie. Naši predstavitelia si môžu z diskusie odniesť inšpiráciu pre lepšie výkonové nastavenie.
Ak napíše občan otázky starostovi, malo by byť povinnosťou mu odpísať. Konkrétne a transparentne. Zaoberať sa jeho otázkami. Nie hľadať spôsob ako sa vyhnúť odpovedi, zosmiešniť ho, či celkom ignorovať. Zápasíme s fundamentálnym nepochopením služby občanovi.
Keď ľudia cítia, že ich názory sú vypočuté, rastie ich záujem o verejné dianie, čo vedie k efektívnemu a spravodlivému riadeniu obce. Spoločná diskusia je tiež kľúčová pri riešení konfliktov – ľudia si vypovedajú rozdiely a svoje rozdiely prekonávajú potom ľahšie.
Ak chceme prosperujúcu a súdržnú komunitu, nesmieme podceňovať význam participácie, dialógu a vzájomného rešpektu.
Ako starosta Skleného manipuluje verejný dialóg. Diskusiu mení na „strašenie“.
Na ostatnom zasadnutí obecného zastupiteľstva v Sklenom, konkrétne po 1 hodine a 46 minútach záznamu, došlo k momentu, ktorý odhalil spôsob, akým starosta obce vedie verejnú diskusiu. V čase, keď poslanec Jaroslav Pagáč prezentoval svoje praktické skúsenosti a postrehy k plánovanému zjednosmerneniu ulíc, starosta mu vstúpil do reči a jeho vystúpenie prerušil s poznámkou, že ide o „strašenie“.
Podľa starostu je akákoľvek obava, alebo kritická poznámka predčasná – údajne preto, že projekt ešte nie je hotový a projektant, či inžinier nepredložil konečný návrh, ešte tu ani nebol. No namiesto vecnej výmeny názorov, zvolil klasickú obrannú taktiku: relativizovať oponentov názor, spochybniť jeho základy a presmerovať diskusiu do emocionálnej roviny - strachu.
Akákoľvek kritika je interpretovaná ako útok, a nie ako legitímna súčasť demokratického procesu. Reálne skúsenosti z terénu či predvídavé otázky k dopravnej situácii v obci sú podľa neho zbytočné “strašenie”.
Otázkou teda zostáva: kedy je podľa vedenia obce správny čas na diskusiu? Až po hlasovaní? Až keď budú rozhodnutia nezvratné? Alebo až keď bude obec čeliť dôsledkom zle pripravených a nedostatočne komunikovaných krokov?
Nejde len o formu. Ide o obsah a dôsledky. Starosta systematicky znevažuje protinázor, pričom vlastné vyjadrenia prezentuje samozrejme ako objektívne. Bez dát, bez dôkazov, bez konkrétnych výstupov. Dáť a čísel.
Procesy, predpisy, transparentnosť
Namiesto relevantných informácií sa dozvedáme, ako sa skladá na úrade nábytok, aké je počasie, aké listy starosta dostáva a že bol zdravotne indisponovaný. Momentálne aj o tom, čo všetko sa demoluje. Starosta sa sťažuje na podania podľa infozákona – vraj ho oberajú o čas, ktorý by mohol venovať dotáciám. O pár dní však zverejní video, kde ďakuje každému za každú otázku a hovorí, že si váži každý podnet. Je to tu celkom pekná sranda.
Doteraz sme nevideli žiadny reálny odpočet – koľko peňazí bolo vynaložených na projekty, čo sa skutočne zrealizovalo, a aký je výsledok.
Namiesto štandardov, dôvery a profesionality sa opierame len o to, čo starostovi napadne. A to, čo mu práve napadne, to jednoducho bez rozmyslu vypustí von. Treba oceniť pokus poslanca Veselku o otázky ohľadom inventarizácie. Avšak spôsob a kontext ako ich prezentoval úplne zanikol v motanici okolo jeho pôsobenia ako predáka kultúry.
V prvom rade ide o procesy a predpisy. Úplne všetkého. Zlepšovanie stavu vecí a života v obci. Tak, ako chceme nastaviť systém a postupy v prípade kultúrnych akcií, mali by sme to isté aplikovať na akúkoľvek činnosť v obci. Ak žiadne procesy nemáme, je tu problém. A ak ich máme, starosta Rišiaň má obrovský problém ich prezentovať. Momentálne počujeme len časté: “Ja som sa tak rozhodol.”
Mesiac pred voľbami, je možné aj nemožné
Kde je vôľa tam je cesta. Aspoň čo sa týka organizácie stretnutia s občanmi a diskusie s nimi. Príkladom je situácia spred volieb na jeseň v roku 2022, keď sa bývalá starostka rozhodla nezorganizovať predstavenie kandidátov pred voľbami. Poslanec Veselka vtedy zareagoval okamžite – v priebehu doslova pár hodín zavolal dídžeja, rezervoval sálu a informoval kandidátov. Ja som urobila k tomuto stretnutiu plagát, ktorý sa rozvešal po obci. Ak by som tam s nimi v ich obývačke nesedela, s poslancami Hammerovou a Veselkom, neuverím, aké jednoduché a rýchle to bolo. Po voľbách však takáto iniciatíva akoby neexistovala. Dnes sa už dva a pol roka nezorganizovalo jediné stretnutie s občanmi, napriek sľubom.
Starosta sa odkazuje na zastupiteľskú demokraciu. Ale tá, je aj participatívna, ako píšem vyššie. Je fraška, že sa na diskusiu s občanmi musia naši predstavitelia pýtať v prieskume. Zrazu je stretnutie s občanmi zložitý proces, ktorý nám sľubuje starosta v novoročnom prejave, potom sa pýta v referende, následne v prieskume. Poslanec Veselka dokonca hovorí, že cieľom bolo dostať ľudí do sály, či na schôdzu. A kedy sa o to pokúsili konkrétne?
Keď sa potrebovali zviditeľniť pred voľbami, zorganizovanie stretnutia s občanmi išlo rýchlosťou svetla. Ak majú byť naši predstavitelia konfrontovaní s výsledkami svojej práce teraz, vyhýbajú sa diskusii a otázkam ako čert krížu.
Starostova zodpovednosť za všetko
Radi by sme zodpovednosť starostu za stav organizovania kultúrnych podujatí za prvý rok a pol volebného obdobia zdôraznili opäť, lebo je zrejmé, že neovláda vlastný sľub, ktorý zložil. Neovláda ani zákon o vlastných povinnostiach.
Sľub starostu obce znie „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia.“
Zároveň je povinnosťou starostu, ale aj poslancov, vzdelávať sa. Paragraf 13 zákona o obecnom zriadení, konkrétne bod 10) hovorí: Starosta si prehlbuje vedomosti potrebné na výkon funkcie starostu.
Preto ak starosta Rišiaň pred kontrolórkou povie, že akcie sa robili tak, ako sa robili, podľa zvykového práva a kontrolórka konštatuje, že obec Sklené nezabezpečila dostatočné finančné riadenie, je zodpovedný v prvom rade starosta za tento stav. Doteraz sa ukazuje prstom len na predsedu kultúrnej komisie, a vyvodila sa zodpovednosť len voči nemu. Momentálne si natáča videjká s kvietkami na akcii ako napríklad MDŽ sám starosta Rišiaň, a pridáva ich na svoj profil na sociálnej sieti ako svoj osobný marketing. Až následne s oneskorením niekoľkých dní sú uverejňované na obecnú stránku na sociálnu sieť.
Imaginárny dav a dôležitosť
Na ostatnom februárovom zastupiteľstve, sa nám rozmáha zaujímavý fenomén. Všimli sme si zvyk, že keď sa poslanec Veselka chopí slova na zasadnutí, hneď v úvodných vetách starostlivo buduje dojem, že za ním stojí nejaká skupina.
Komisia sem, komisia tam, komisia na každom rohu! A samozrejme, nesmú chýbať „občania“, ktorí ho vraj kontaktujú otázkami o poriadku v kulturáku – čím nám, úplnou náhodou, dáva vedieť, že má za sebou ďalší imaginárny dav priaznivcov, ktorým chýba Veselkov poriadok.
A perlička na záver – keď sa tento poslanec dohodol, že sa „nebudú“ vyjadrovať na sociálnych sieťach, dramaticky kývkajúc hlávkou sa obzrie naokolo, aby sám seba uistil, že všetci chápu, aké masy vlastne reprezentuje. Lebo čím viac ľudí za sebou „má“, tým dôležitejší je jeho názor, tým viac by sme ho mali počúvať. A ideálne aj rešpektovať? Respektíve – aspoň to tak vyzerá v jeho predstave.
Ako sa stretával a komunikoval s občanmi pred mojimi opakovanými upozorneniami na sociálnych sieťach, že prieskumy a referendá majú realizovať aj poslanci, to nám nepovie. Ako kontroloval kvórum, účasť a vysvetľovanie otázok v referende? Koľko stretnutí vo svojom okrsku mal pred decembrom 2024? S tým sa nechváli. Ale už je rok a pol pred voľbami, preto tu vznikla potreba budiť dojem veľkej masy za chrbtom.
Smiech cez slzy
Keď sa už poslanec Veselka chváli, ako za ním chodia ľudia, tak aj ja sa pridám. Mám vytvorenú celkom fajn autentickú skupinu známych v Sklenom, ktorí mi vždy dajú zásobu vlastných názorov na to, čo sa to tu deje.
Kolujú tu krásne vtipy o týchto sprostostiach, čo nám tam poslanci a starosta pripravujú. O pasportizácii koluje tento.
Legenda hovorí, že už teraz v predstihu niektoré žienky, keď venčia svojích psov, mačky a kuny ich učia, že venčiť sa už budú len jedným smerom, a trénujú si ich. A aj čúrať sa už bude len smerom vpred v jednosmerkách.
Rada by som poslancovi Veselkovi pripomenula jednu drobnosť – voľby vyhral on. Nie komisia, nie jeho žena, kamaráti, ani imaginárny dav. Hlas mu dali aj ľudia, ktorí mu ho možno nehodlajú dať znova. Preto sa má sa prezentovať svojou prácou, výsledkami, nie počtom imaginárnych podporovateľov. Nie počtom poumývaných riadov v kulturáku.
Žiadny poslanec nepotrebuje robiť takéto divadlo len preto, že sa rozpráva s občanmi – to je jeho základná povinnosť, nie hrdinský čin. A robil to aj prvé tri roky, alebo len teraz, keď na to upozorňujeme? Asi veľmi nie.
A pridám ešte malý nápad – tomuto poslancovi aj jeho advokátke Hammerovej: kúpte si počítač, gúglite, kúpte si knihy, začnite sa vzdelávať a hľadať, akú expertízu tu vlastne chcete ponúknuť. Aké hodnoty reprezentovať. Ohúrte nás niečím. Čímkoľvek.
Čo je úloha našich poslancov?
Ak poslankyňa OZ Sklené vyďeľuje, čo môže a nemôže starosta vo svojom voľnom čase, skúsme našim poslancom pripomenúť, čo v rámci ich funkcie by mohli a mali robiť oni.
Obecní poslanci a predstavitelia by nemali byť len „upratovači“ či organizátori diskoték. Ich úlohou nie je zametať chodníky alebo umývať zastávky – na to sú iné pracovné pozície. Samozrejme ak sú občasné akcie - brigády, kde by vedeli zmobilizovať svojich voličov a skrášliť okolie s väčšou skupinou ľudí, aby to malo efekt, nie je to na škodu. Žiaľ, vieme ako sa ich mandát rozplýva, čo sa týka podpory a koľko ľudí sa pridá na organizované brigády. Takmer nikto. Napriek tomu poslankyňa Hammerová prízvukuje, ako má starosta počúvať ich poslancov, kvôli tomu, že získala mandát. Ako ona napĺňa svoj mandát ako predsedníčka finančnej komisie, to už nerieši.
Základnou povinnosťou volených zástupcov je hľadať riešenia, ktoré zlepšia život obyvateľov. Riešiť problémy tam kde sú. Mali by sa venovať rozvoju nielen kultúre, ale aj transparentnému hospodáreniu s verejnými financiami. Kreatívne a citlivo sledovať, čo by sme mohli zlepšiť. Ušiť na mieru skutočné výzvy občanov v ich blízkosti. Nie vyvolávať konflikty kvôli vlastným egám a nesplneným snom. Ich práca si vyžaduje vášeň pre získanie expertízy, víziu a schopnosť identifikovať skutočné problémy, nie iba lacné populistické gestá.
Ďalšou dôležitou informáciou pre nášho poslanca Richarda Veselku, ktorý ironicky niekoľko krát spomína, že neboli schôdze OZ je, že aj poslanci OZ majú možnosť zvolávať rokovanie OZ. Je to podľa zákona o obecnom zriadení 369 Slovenskej národnej rady zo 6. septembra 1990. Konkrétne odporúčam poslancom si tento zákon naštudovať celý, nakoľko možností, ako ovplyvniť život v obci je tam neúrekom.
§ 12 zákona o obecnom zriadení. Rokovanie obecného zastupiteľstva
(1) Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie.
Expertíza a prinášanie riešení
Poslanec Pagáč a jeho komisia sú veľmi dobrým príkladom, ako je možné prinášať na OZ expertízu a riešenia. Sú to skutoční odborníci vo svojom fachu. Riešia veci s chladnou hlavou a keď zorganizujú aj kultúrnu akciu, je to bez zbytočného pozlátka, glorifikovania a škandálov. Vždy keď je potreba, tak sa okolo tejto komisie vynoria pracanti v tichosti a všetko sa deje v príjemnej atmosfére.
Skutočné zmysluplné vedenie obce, poslanci a starosta sa pozná podľa hodnotových rozhodnutí pre občana, nie podľa množstva vytretej podlahy v kultúrnom dome. Ako môže poslankyňa Hammerová prinášať akékoľvek zmysluplné návrhy, keď nevie kde sú peniaze a pritom je predsedníčka finančnej komisie a schválila rozpočet na tento rok? Niekde tu nastala chyba a to je kritika do mojich vlastných radov. Nestačí uveriť pekným slovám pred voľbami, ale je potrebné pozerať na predošlé výsledky a mať na zreteli dovednosti, či profesionálne úspechy, akokoľvek si myslíte, že kandidáta poznáte.
To si môžeme radšej najať upratovaciu službu z Martina namiesto týchto dvoch poslancov, ktorá rovnako dobre uprace kulturák. Síce by nám upratovačky z Martina život v obci nijako nezlepšilii, ale aspoň nebude hanba.
Zástupné témy a sprostosti na entú
Za katastrofu číslo jedna tohto zastupiteľstva vyhlasujeme jednoznačne sebavedomé hlúposti a malichernosti Hammerovej, ktoré idú do sveta verejným videom ako reprezentácia Skleného. Poslankyňa sa prezentuje ako výnimočná, spravodlivá a múdra, vydeľuje, čo, kde, ako a kto. Keď poslankyňa Hammerová otvorí ústa a začne vypúšťať svoje hlboké precitnutia verejne, mala by si už konečne uvedomiť, že si sedí na tej najväčšej vráske na tele, presne tak ako my všetci.
Kruh sa uzatvára - priority v Sklenom
V našej obci Sklené, kde sa bežne riešia skôr egoidné problémy poslancov, kultúrne akcie, či fritéza, ktorá sa stratila, či to, ako vybúchať viac peňazí z občana za parkovanie, prebehla v tichosti jedna z najzásadnejších transakcií posledných rokov. V Sklenom sme odklepli predaj parcely jedinému záujemcovi - Revital Holding s.r.o. Ja sa pýtam, kto bude profitovať?
Rozsiahly krásny pozemok určený na výstavbu 26 až 30 rodinných domov obec rozhodnutím 3 poslancov predala za 150 000 eur. Po prepočte to znamená, že jedna stavebná parcela vyšla developera približne na okolo 5 000 eur. Pýtam sa: komu tento obchod slúži? Kúpia si mladí sklenári pozemok v obci za podobnú cenu?
Developerovi ústupky, občanom regulácie
Kým developer získal pozemky v Sklenom za cenu, takú ako získal, kde bol jediný záujemca, bežní obyvatelia sú konfrontovaní s parkovacou politikou, nutnosťou platiť za parkovanie pred vlastným domom a kosiť obecné pruhy zelene pred vlastnou bránou. Majú sa prihlásiť, že kúsok zeme užívajú. V obci, kde sa narodili, vyrástli a majú plán prežiť svoj život.
Samozrejme, že užívajú aj kúsky zeme pred domami, veď mnohí majú domy v kopcoch, a dvory maličké. Nie každý pochádza z majetnej rodiny a môže mať dvor ako park. Občanovi sa prosto struhne čo sa pánom zachce, lebo už táto hlúposť “platí dlho”.
Viac sme ustúpili developerovi ako vlastným ľuďom. Jemu predáme parcely za babku, a od našich občanov žiadame, aby platili za to, že nemajú kde parkovať. A pýtam sa: Komu vlastne pomáhame? Tým, ktorí tu žijú a chcú zostať – alebo tým, ktorí prídu len zarábať? Deťom, ktorí zo Skleného odišli a radi by si kúpili pozemok na stavbu domu, ale nie za desiatky tisíc.
Premrhaná príležitosť
Obec tvrdí, že nemá financie na vybudovanie inžinierskych sietí a infraštruktúry na lukratívnom pozemku prípadne, či celé by to bolo právne náročné. Ale čo ak by sa obec predsa len rozhodla inak? Mohla poveriť externého dodávateľa – pokojne aj tú istú firmu – vybudovaním potrebného zázemia, no ponechať si pozemky vo svojom vlastníctve. Následne by ich mohla predať za dostupné ceny mladým rodinám zo Skleného, ktoré tu chcú žiť a stavať. Prečo sa neinšpirujeme susednými obcami? Zaoberali sme sa s touto možnosťou? Ak áno, bola prediskutovaná? Kedy a s kým?
Takýto prístup by síce vyžadoval viac času, úsilia a plánovania – ale zabezpečil by reálny rozvoj komunity. Namiesto toho sa obec rozhodla pre okamžitý predaj a prenechala výnos zhodnotenia súkromnému subjektu. Akú výhodu pre nás má za ostatné 3 roky fakt, že starosta má technické vysokoškolské vzdelanie?
Starosta – inžinier bez vízie?
Na čele obce stojí starosta s vysokoškolským technickým vzdelaním. Práve on by mal rozumieť potenciálu infraštruktúrnych investícií a naozaj mať dovednosti zvládnuť viac, ako len objednať firmu a projektanta na všetko. V tomto prípade pozemku sa opäť uspokojil s tým, že obec „nezvládne“ – a preto predávame. Hodnotenie jeho schopností a dovedností v priamej úmere rozhodnutiam a výsledkom v našej obci, necháme na Vás.
Na všetko objednávame projekt, na všetko žiadame financie, akcieschopnosť je tu nulová. Ešte aj študent vysokej školy vie viac, ako náš starosta. Príkladom je návrh renovácie parku. A starosta sa tým chváli, ako šikovne to vyriešil. V dobe, keď na všetko máme aplikáciu, stačí zadať rozmer a počítač nám ponúkne 10 možností renovácie aj interiéru aj exteriéru.
Pracujú naši reprezentanti pre to, aby mohli vykázať agendu, o koľko projektov a grantov sa uchádzali, ale žiaľ väčšina nevyšla? Koľko krát a kedy sa s akým odborníkom stretli a rozprávali? Kedy uvidíme nejaký výsledok priamo v uliciach a okolí Skleného akéhokoľvek projektu?
Súťaž o potlesk
Sledujeme v Sklenom úprimnú snahu o podporu komunitného života? Alebo len osobné preteky starostu a jedného z poslancov v tom, kto zorganizuje viac kultúrnych podujatí? Prečo práve diskotéky považujú za kľúčový spôsob svojej prezentácie?
Je to stratégia pre nadchádzajúcu volebnú kampaň? Je postačujúce mať prístup ku krčme či bufetu a nalievať? Aké sú dôvody, že títo dvaja jedinci veria, že kľúčom k úspechu v komunálnej politike je nalievanie a rozdávanie kvetov?
Ako sme si zaslúžili, že v Sklenom naši volení predstavitelia nadobudli dojem, že nám stačia prázdne a lacné gestá? Čo sme urobili zle, že nás môžu považovať za lacno manipulovateľných? Čo sa stalo v Sklenom, že účasť na zasadnutiach zastupiteľstva už nie je považovaná za základnú povinnosť volených zástupcov? Na akej kultúrnej úrovni komunikujú a spolupracujú naši poslanci a starosta v náš spoločný prospech?
Jeseň 2026 prinesie nové komunálne voľby. Akých reprezentantov si zvolíme tentokrát?
*Poznámka o spoluautorstve: Článok písala z veľkej časti Katarína Straková.
