Zhruba takto maľujú súčasný svet biznisu – a nielen neho – dvaja švédski učitelia biznisu Kjell A. Nordstrom a Jonas Riddersträle. Ich kniha „Karaoke kapitalizmus“ je akýmsi voľným pokračovaním ich bestselleru „Funky Business“, v ktorom tvrdili čosi ako „buďte funky a bavte sa so svojimi zákazníkmi i zamestnancami a vaša firma je odsúdená na úspech.“ „Karaoke kapitalizmus“ tento hravý prístup rozvádza a zároveň prenáša aj do iných oblastí.
Kto sa nemení, je mŕtvy
Skrátka, keď sa mení prostredie, meniť sa musíme aj my – jednotlivci aj firmy. No úspešní sa menia skôr, ako sú k tomu okolím donútení. Úspešní sa menia prví, teda ako prví zavádzajú inovácie. Práve inovácie sú podľa týchto dvoch „vtipálkov“ tým, čo hýbe svetom i biznisom, čo vám dokáže zabezpečiť dočasnú najväčšiu moc a najväčšiu mieru zisku (či najväčší úspech vo svete mimo biznisu). Rovnako je ich nedostatok príčinou vášho zaostávania a neúspechov. A dočasnosť tu nie je náhodná – úspech praje len tým, ktorí nové možnosti hľadajú neustále a bez prestania. Aby sme sa však neľakali, v detailoch týchto téz sa skrýva mnoho konkrétnych odporúčaní aj povzbudení. Jonas s Ridensträlom napríklad hovoria, že tvorivosť si vyžaduje nekonečnú trpezlivosť, čiže skúšky a omyly, a naopak, prílišná rýchlosť a nedočkavosť ju zabíja. Zároveň obhajujú omyly – zlyhanie spolu s úspechom sa totiž navzájom dopĺňajú. Ten, kto chyby nerobí, pravdepodobne spí. A paradoxne, úspech môže byť najväčším nepriateľom – úspešné firmy s kvalitným manažmentom vlastne „spia na vavrínoch“, kdežto tie, ktoré sa neustále boria s problémami, vytvárajú „za chodu“ neustále nové veci.
Vláda zákazníkov
Inovácie sa v tomto novom vnímaní netýkajú len vedcov, ale do tohto procesu šikovné firmy zahŕňajú aj dodávateľov či zákazníkov. Práve čas venovaný zákazníkom je potrebné radikálne zvýšiť. Počúvanie – potrieb, túžob, predstáv - vedie k úspechu. Čo sa týka organizačnej štruktúry, firmy je potrebné riadiť vertikálne – najlepšie na princípe lega – teda spájať veci, ktoré spolu síce na prvý pohľad neladia, dokážu však zaujať a priniesť efekt. Moderná spoločnosť spája rôzne znalosti z rôznych geografických, technologických i firemných oblastí, progresívny produkt spája dokopy rozdielne nápady a teda viac funkcií zároveň. Uvádzaných príkladov je mnoho: Linux, na vývoji ktorého sa mohol podieľať praktický každý, rovnako ako IKEA či Toyota. „Produkt je často jen schránkou pro zásilkovou službu“ – to je len jeden z množstva podobných za vlasy pritiahnutých tvrdení, ktorými autormi ohurujú čitateľa, aby ho tak – trochu populisticky – presvedčili o správnosti svojho pohľadu.
Vláda talentu
No a druhý front – aby firmy „pritiahli“ talenty, ktoré životodárne potrebujú, musia mať predovšetkým silný „sexy“ (teda príťažlivý) príbeh. Vlastne úspešnú značku. K jednotlivcom treba vo všetkom a pri každom jednaní pristupovať individuálne – rovnako ako je to nutnosťou v marketingu pri jednaní so zákazníkmi. Keďže vrcholné výkony potrebujú spoločnosti dostávať nielen od „hviezd“, ale aj do nenápadnejších ľudí, realizačné tímy majú byť zostavené z jednotlivcov s rozdielnymi talentmi a v každej roli je potrebné definovať jej výnimočnosť a zahrnúť ju prestížou.
Svätý grál biznisu
A keď teda toto všetko máme, aký je recept na úspech? „Svätý grál biznisu“ získa ten, kto vymyslí niečo prevratného, jedinečného a neopakovateľného a dočasne sa tak stane monopolom v danej oblasti. Tak ako boli monopolmi Michael Jackson v „chôdzi po mesiaci“, Picasso v maľovaní portrétov „lidí, na kterých vypadají, jako by byli z pomačkaných kostek Lega“ či Bill Gates s jeho monopolným operačným systémom. Autori vyvracajú časté omyly dnešného manažmentu, že ako konkurenčná výhoda postačujú informačné technológie. Tie sú však len nevyhnutnou infraštruktúrou, ktorú je potrebné mať. Keďže ju má dnes každý, ich vlastníctvo už neprináša žiadnu výhodu: „Máte v kancelárii prístup na toaletu? Pravdepodobne áno. Predstavuje pre vás nejakú trvalú konkurenčnú výhodu. Pravdepodobne nie.“
Zvláštne, podľa autorov z ľavicového severu Európy dnes na rozdiel od minulosti vládnu trhy bez záchranných sietí, vracia sa príroda, kým my, liberálni ekonómovia, sa desíme valiaceho sa červeného šialenstva, čiže prevahy ľavice v dnešných krajinách Európy. No je to len dobre, pretože ich kniha prináša mnoho užitočného pre zefektívnenie manažmentu. Návodom na prežitie v „džungli“ je aplikácia Darwina – prežitie tých najschopnejších a sexuálne najpríťažlivejších. .
Schopnosti
Dnes, keď je možné všetko kúpiť (outsourcing), spoločnosti by si mali zodpovedať otázku, čo dokážu urobiť sami a najlepšie a čo dokážu urobiť lepšie partneri a je to teda možné od nich kúpiť („Ak nedokážeme niekoho poraziť, spojme sa s ním“). Na základe možných odpovedí navrhujú autori základné modely, ktoré tu nebudem rozvádzať, i keby to bolo zaujímavé. V podstate by si firmy mali stanoviť, či budú postavené na akomsi jedinečnom prístupe k poskytovaniu produktov, na vernosti zákazníkov či na špecifických schopnostiach a podľa toho sa riadiť. Samozrejme, tí „naj“ vodcovia využívajú všetky tri dimenzie zároveň, alebo ešte lepšie, stanú sa súčasťou širšieho reťazca spoločností, ktorý ich pokrýva.
Nálady, emócie, hriechy
Zaujímavý novým pojmom je „e-biznis“, rozumej emocionálny biznis. Takto ponímaný úspech vychádza z údajne vedeckého faktu, že základom ľudského správania sú emócie. Spočíva teda vo využívaní nálad zákazníkov, ich tajných prianí a túžob. Konečným cieľom je ich závislosť, čiže vernosť. V konkrétnych detailoch je táto filozofia založená na siedmich biblických hriechoch (pýcha, závisť, obžerstvo, túžba, hnev, nenásytnosť a lenivosť) a úspech spočíva v uspokojovaní sklonu k nim, a samozrejme, v poskytnutí vhodného produktu na ich uspokojenie.
Jednou z ciest na prilákanie zákazníkov sú značky. Tie znižujú neistotu pre zákazníkov a orientujú ich v nadbytku produktov. Okrem toho napomáhajú k zvýšeniu prestíže zákazníka pred ostatnými zákazníkmi – ľudia totiž chcú byť obdivovaní. Prežitie firmy zabezpečuje „prúd sexy vecí“. Na rozdiel od minulosti sa už totiž nesúperí v cenách a kvalite, ale v dizajne. Jedine ten sprostredkúva emocionálne prežitky. Estetika a zábava lákajú. V súčasnosti teda s priemyslom spolupracujú návrhárske firmy, do marketingu presahuje umenie, predajne budúcnosti budú vyzdobené umeleckými dielami a vlastne budú umeleckými dielami sami osebe.
No a úspešná „karaoke firma“ šikovne skĺbi obe spomenuté prvky – zvládne schopnosti (čiže modely) a nálady. Rovnováha spočíva teda v zameraní sa na „schopnosti plus sex“.
Emócie však moderná firma nevyužíva len pri „čičíkaní“ zákazníkov. Rovnako slúžia aj pre naliatie energie do samotnej spoločnosti. Na aktiváciu schopných pracovníkov je totiž potrebné vytvárať emocionálne zážitky aj pre nich samotných. Ľudia hľadajú vo firmách čoraz viac nielen kariéru, ale aj životné naplnenie. Z tohto dôvodu niet lepšej cesty, než „vzbudiť v ľuďoch vášeň a premeniť byrokraciu v „amorokraciu, postavenú na kráse a láske“ Zamestnanci tak ľahšie získajú pocit zodpovednosti za zisky i straty. V opačnom prípade, teda ak prácu radi nemajú, robia ju polovičato a s polovičnými výsledkami.
Neprispôsobujte sa!
„Karaoke kapitalizmus“ je kniha nielen o manažmente a pre manažment spoločností, ktoré chcú byť úspešné. V širšom zábere poskytuje akýsi prehľad, svetonázor či filozofiu pre jednotlivcov, ktorí chcú byť úspešní – v biznise, v práci či v súkromí. To všetko šťavnatým jazykom, ktorí prekvapuje originálnymi príkladmi a prirovnaniami, navyše v ešte šťavnatejšom českom preklade. Miestami síce prechádza takmer až do „ficovského“ populizmu („Jedno vydání Herald Tribune obsahuje více informací, než kolika jich byl někdo ve středověku vystaven za celý život.“), ale keď si uvedomíme to detské šantivé nadšenie, ktoré sa za myšlienkou knihy skrýva, dá sa to odpustiť. Na záver ako zhrnutie nadrobno rozmenených návodov vlievajú nádej do čitateľa jednoduchými, ale celkom efektnými a zmysluplnými zovšeobecneniami predchádzajúcich návrhov.
Namiesto pýtania sa na zmysel naplňte svoj život zmyslom sám.
Nedívajte sa na druhých, s imitáciou sa nikam nedostanete - cesta ide cez vašu dušu a hodnoty.
Nedívajte sa do minulosti, pretože ju nedokážeme ovplyvniť, ale do budúcnosti, pretože tú ovplyvniť môžete.
Vždy je lepšie stať sa prvotriednou verziou seba samého než druhoradou verziou niekoho iného.
Možno znejú ako vystrihnuté z kadejakých „slepačích polievok pre dušu“ či inej „povzbudzujúcej“ literatúry, v každom prípade však – po prečítaní celej knihy – celkom dobre padnú.
