Nechýba mu priazeň pekných dám (v tomto pripomína Jamesa Bonda, i keď naozaj len v tomto). Spravidla je ich viac, no rovnako ako s banditami, aj táto konfrontácia prebieha väčšinou akosi na hrane,s koncom, v ktorom nikto nevyhrá. Súboj s dámami, kritikmi, protivníkmi či posmievačmi jeho auta je plný láskavej irónie a vtipu. Väčšinou sa Tomaszovi rozlúštiť prípad, nájsť poklad či ukradnuté diela podarí. Len sa tým veľmi nevystatuje a tak zostáva naďalej v pozadí, rovnako ako síce nateraz porazení, no smejúci sa banditi na slobode.
Tomasz je historik umenia. V rámci každého napínavého príbehu nám priblíži aj čosi z historického pozadia danej témy – dozvedáme sa takto o dejinách templárov, rabína Lowyho či slávnych obrazov veľkých majstrov. To, že zachované diela dávnych čias môžu v sebe obsahovať nejakú tú záhadu, odkaz či šifru, netreba snáď v dobe Dana Browna hovoriť. No Tomasz tu bol prvý.
Zbigniew Nienacki a jeho séria príbehov o Tomaszovi – pánovi Tragáčikovi je v Poľsku asi takým národným kultom, ako napríklad vojak Švejk či vo Francúzsku komisár Maigret. Počas svojho života napísal Nienacki 15 pokračovaní, no jeho nasledovníci stvorili ďalších viac než 60 príbehov (o kvalite ktorých nemám ani potuchy). V niektorých sú Tomaszovými spoločníkmi mladí ľudia, iné dobrodružstvá nadchnú mladých menej. Od skutočne skvelých diel (Pán Tragáčik a templári, Strašidelný kaštieľ) Nienacki ku koncu série trochu priťahoval za vlasy (Pán Tragáčik a Fantomas), v každom prípade je to však inteligentné dobrodružno-vzdelávacie čítanie, a to podľa mňa bez ohľadu na vek - stačí sa chcieť baviť, trebárs i na sebe. Akýmsi „vrcholom“ je záverečný „Pán Tragáčik a človek z UFO“, príbeh odohrávajúci sa v Kolumbii, pri ktorom je Tomasz nútený spolupracovať s údajným človekom z budúcnosti, oficiálne pacientom psychiatrického sanatória. Zločinci sú nakonci dolapení, no otázky pre fantáziu či logiku čitateľa zostávajú: Bol Dawson skutočne človek z iného sveta alebo išlo len o skvele vymyslenú a zrealizovanú hru?
Po siedmich príbehoch, ktoré vyšli ešte za „socíku“ v edícii Stopy vydavateľstva Mladé letá, vyšiel tento rok v slovenčine „Prvý príbeh pána Tragáčika“. Vydavateľstvo Ikar ím zjavne rozbehlo celú sériu. Prvý príbeh je však ešte z tých, ktoré sa už síce do série počítajú, avšak pri ich tvorení nemal Nienacki žiadnu predstavu o budúcej sérii i postave Tomasza – Tomasz je ešte mladý študent – novinár, nemá svoje (a ani žiadne iné) auto, nie je detektívom, dobrodružstva a napätia, ako i irónie, je tu pomenej. Pekný je však iným – je to vcelku príjemný príbeh o túžbe mladého človeka po cestovaní a dobrodružstve, filozofii cesty a hľadania, o jeho pochybnostiach, vzťahu k ženám, dá sa čítať i ako cestopisno-historiografická monografia o zaujímavom úseku v dejinách Poliakov na Sibíri. Preto si myslím, že mladých čitateľov, ktorých sa vydavateľstvo rozhodlo osloviť vo svojej kampani, asi veľmi nenadchne. Napriek tomu verím, že tie ďalšie určite. Hneď po ňom vyšiel aj druhý príbeh (zatiaľ som nečítal) a ako tretí či štvrtý (dúfam, že to vyjde) sa pripravujú templári, čo už je to „pravé orechové“.
P.S. Ako som dodatočne zistil, veľmi pekne o Tragačikovskej mánii, časoch dospievania s ňou ako i tejto knihe knihe napisala blogerka http://www.kravcikova.blog.sme.sk/, ako i nadväzujúci diskutéri. Prirovnanie Tomasza k Indianu Jonesovi je super!
