Takto idylka končila. Ale predtým, keď sme ešte pili, bolo celkom zaujímavo. Príjemný zhovorčivý pán s biblickou bradou mi vysvetľoval výrobu medoviny. Znova, už neviem po ktorý raz. Zakaždým podrobnejšie a hlbšie, vždy ma akosi povznáša, že o tom záhadnom a stáročiami tradovanom recepte, ktorý ovláda len pár jednotlivcov, viem viac a ešte viac a vždy nanovo to zabudnem. Tak sa znova pýtam. Matuzalem rozpráva, zasvätene a ľudsky prirodzene, čím podnecuje prirodzený záujem a hrejivý rozhovor. O tom, že máme krásne mesto („nebol som tu, nebudem vás klamať, tridsaťpäť rokov a zo všetkých miest Slovenska je to tu bezkonkurenčne najkrajšie. V lete tu musí byť úžasne"), že vlastne každoročne predáva na Hlavnom v Bratislave, ale tento rok jeho syna a firemného spolupracovníka zároveň nechcela pustiť frajerka, („krásnym východniarkam vôbec neverí"), tak sa vymenili. Ale že je to slabota, s Hlavným sa to teda porovnať nedá, vidno, že je kríza a že sme na východ od raja, o výške cien denného prenájmu v našom meste a na Hlavnom („wau", povedal som vtedy ja) a že niektoré dni vyrobí akurát tak na to nájomné. A že tu stojí každý deň dvanásť hodín, večer sa akurát tak osprchuje a je rád, že je rád, aby zas ráno pred otvorením naložil tovar a v búdke bez kúrenia, obedňajšej a inej prestávky opäť ten úžasný a vonkoncom nielen vianočný mok predával ľuďom, z ktorých niektorým to snáď ani nie je jedno, čo vlastne pijú. A že netuší, čo bude od januára, lebo doteraz mal krčmu, ale nejako to už nešlo, tak ju už nemá. Ale medovina chutila a tešila.
A potom, v piatok večer, temné postavy našich mestských policajtov, ktorých konečne vidím robiť iné, než len stáť alebo sa voziť koldokola v aute na Hlavnej v počte 5 ks na jedno auto, búchajú, kričia „Zatvárať", lebo už je hodina dvadsiataprvá, čochvíľa nočný kľud, o chvíľu tu musí byť už tichulinké ticho a ani noha, čo tam tých pár sto ľudí, ktorým je celkom hej, takto po práci, by tam takto stáli aj ešte dve hodinky, papkali špízy, cigánske a lokše a popíjali medovinku, grzaniec galycijski i to povedzme varené víno aj naďalej, ale už nie, naradenie je nariadenie, mestskí poslanci, primátor a všetci súvisiaci páni vedia, čo sa patrí, radšej budú vyfešákovaní nalievať voličom tzv. primátorský punč, to je lepšia reklama, ako nechať ľudí zarábať, tých postávajúcich dávať peniaze tým v búdkam, aby si tí v búdkach mohli zajtra kúpiť čosi od tých postávajúcich a takto zvyšovať HDP, vlastné príjmy, zamestnanosť, bojovať navzájom proti kríze, radšej ticho súhlasia s tichým zvýšením daní fyzických osôb, ako by im pomohli si na tie dane zarobiť, či zarobiť aspoň na to mestu platené nájomné, ako by niekoľkým miestnym či zahraničníkom žijúcicim v centre mesta ponechali príležitosť vidieť, ako toto mesto aspoň párkrát do roka žije. Podpora podnikania, len čo je pravda. Ale ináč sme pravica, žijeme pre mesto, viacassovia a blabla.
Už chodím na medovinu cez deň. Ráno pred prácou, potom raz dvakrát v pracovnej dobe a potom mi už ani netreba.
