Kto to boli
Umelci, intelektuáli, študenti, akademici či buditeľ z ľudu - jednoducho vzdelaní, rozhľadaní a uvedomelí ľudia, ktorí cítili zodpovednosť a našli odvahu chytiť veci do vlastných rúk pre zmeny k lepšiemu svetu, lepšej spoločnosti. Bez nich by kritická masa "bežných smrteľníkov" nemala vzory schopné rozhýbať ich svedomie, jazyk a ruky pre spravodlivosť, slobodu, ľudskosť. Nachádzame ich v učebniciach dejepisu, určite nie na stránkach bulváru či v zozname najbohatších. Jednoducho o toto im nešlo a len preto dokázali niečo skutočne užitočné, niečo na čom záleží aj mnohým generáciám po nich.
A kde sú dnes
Dnes riadia banky či podnikajú, zarábajú peniaze akcionárom alebo sebe na platenie účtov či splácania hypotéky. V lepšom prípade na krajšiu budúcnosť svojich detí či lepší svoj dôchodok. Riešia podobné problémy ako ich predchodcovia: zabezpečiť deti, splniť sen svojmu životnému partnerovi či byť úspešný. Rozdiel je, že to merajú výškou zostatku na bankových účtoch či veľkosťou bytu alebo auta. Preto ich rovnaké danosti: dar slova, organizačné schopnosti či múdrosť slúžia zvyšovaniu HDP ale nie pre skutočné dobro. A tak v kolotoči každodennej "práce za peniaze" nezostáva časť na prácu skutočnú: výchovu detí, starostlivosť o rodičov. A nakoniec príde rozvod, rebelujúce deti bez blízkych rodičov. Nakoniec choroba či alebo staroba premení majetok na prach a prinesie otázku, či to stálo všetko za to.
Komu tak uvoľnili miesto
Dovtedy však treba riadiť štát či zabávať národ a tak sa vždy nájdu rôzny ochotníci. Menej schopností a skúseností neprekáža, absencia chrbtice a morálky je výhodu, treba len silný žalúdok. A tak sa nestačíme diviť, koho to volíme, kto nás reprezentuje a čo za názory celebritiek z médií formujú našu spoločnosť, naše deti. Väčšine z nich by sme nezverili päť korún a nieto dali do rúk starostlivosť či budúcnosť nášho potomstva. Pre nedostatok nášho času či odhodlania, však naďalej šafária z našim štátom, hazardujú z hodnotami a duchom národa. Však predsa všetci sú rovnakí, niet si z čoho vyberať, nikto lepší sa nehlásí, tak čo budeme riešiť? A tak ticho tolerujeme klamárov, podvodníkov, záletníkov, hlupákov a lenivcov, ktorí sa nám preto všetko navyše sebavedome smejú a pažravo berú poslednú nádej na zmenu.
Prečo/Ako to zmeniť
Mám vôbec na výber?, možno sa teraz pýtate. A keby aj, čo zmôžem, nakoniec ma to aj tak rozvalcuje a všetká tá námaha bude zbytočná, mohol som si zatiaľ radšej zabezpečiť seba i deti alebo užívať si a mať svätý pokoj. A čo na to Vaši rodičia/predkovia, netočili by sa vo svojich hroboch, že ich potomstvo si takto váží ich mozole, životy, ich nádeje do nás vkladané? A čo odpoviete, ak sa Vás raz už dospelé dieťa opýta, prečo si to aj Ty nechal tak a nesnažil si sa využiť / vytvoriť príležitosť? Neviem, ja ale nechcem aby moje deti sa za mňa museli hambiť a preto idem do toho. Tentokrát pôjdem minimálne voliť a zajtra možno z kožou na trh, aby som priložil tiež ruku k dielu, aj keď bude dovolenka skromnejšia. A ČO TY?
