Rusalka na doskách Národného Divadla

Raz som sa vybral do Národného divadla na predstavenie Antonína Dvořáka – RUSALKA. Ide o operu v troch dejstvách a dielo od ktorého som očakával rozprávkové stvárnenie. Prvé dejstvo ma očarilo rozprávkovou scénou a kostýmami. Pri jeho sledovaní som bol vo vytržení a napäto sledoval prebiehajúci dej. Ako facka s jasného neba bola pre mňa posledných 15 min pred koncom prvého dejstva. Na javisko prichádza princ, ktorý zbadal v lese ľan „ Rusalku „ do, ktorej sa ihneď zamiloval. Pre mňa nastáva zmätujúca chvíľa, kedy neviem pochopiť prečo princ drží v ruke najnovší model kamkordéra. V záplave príjemnej hudby viem túto nepochopiteľnú vec vsunutú v prekrásnom rozprávkovom deji odpustiť. Nepochopiteľná však zostáva pre mňa scéna, keď na javisko vchádzajú členovia družiny, ktorí sprevádzajú princa, v rúchach držia fotoaparáty a blesky z nich lietajú zo strany na stranu. Počas dvadsať minútovej prestávky, ktorá oddeľuje prvé a druhé dejstvo som mal čas nato, aby som prijal skutočnosť že nejde o rozprávkové stvárnenie Rusalky. Pred druhým dejstvom som sa usádzam do hľadiska a nedovolil som si tipovať čo bude nasledovať. Okamžite po zdvihnutí opony som sa uspokojil. Druhé dejstvo sa odohráva na zámku u princa. Scéna pôsobí trochu moderným dojmom, ale výkon spevákov ako i predpokladám členov baletného súboru ma prinútil k tomu, aby prestal som sledovať okolie a venoval som sa iba deju. Rušivými mementami pre mňa boli osobní strážcovia princa a náš starý známy „kamkordér“ sa objavil znovu na scéne. Počas druhej prestávky po ktorej nasledovalo posledné dejstvo som žartoval čo pre nás pripravil režisér na záver. Po zdvihnutí opony som zostal v nemom úžase a pomyslel som si: „Tak toto som si nepredstavoval ani v tom najhoršom sne“. Tretie dejstvo sa odohráva na smetisku. Prvá moja otázka znela, či vidím dobre ale po pár minútach som zhodnotil že vidím dobre. Už ma ani neprekvapilo, že ježibaba žije vo vraku starého auta, tri víly z lesa vyzerajú ako deti slnka a pod.. Toto všetko však zatienil výkon sólistov opery národného divadla, ktorí stvárnili hlavných predstaviteľov opery Rusalka. Po odchode z divadla som tvrdil, že je to prepadák a neuspeje to. Ale môžem Vám povedať že keď sa vo mne uležalo toto predstavenie, tak som si ho napokon obľúbil. Od tej doby som ho videl niekoľko krát a vždy skláňam poklonu sólistom ako aj zboru opery Slovenského národného divadla. Moja poklona patrí aj pre inšpicientov, osvetľovacou, technikou lepšie povedané celému tímu ľudí, ktorí sa podieľali na príprave predstavenia. Predstavenia, ktoré pre niekoho (aj pre mňa) pôsobí extra moderne. Ale výkon, ktorý je tam podaný je úctyhodný. Preto Vám doporučujem, ak si vyberáte medzi operami a neviete, ktorú by ste poctili svojou návštevou vyskúšajte Rusalku. Vyvolá vo vás zmiešané pocity buď ju zavrhnete alebo si ju obľúbite.