Slovenský rozhlas ma milo prekvapil

Keď som sa rozhodol spustiť v Redaktorskej škole štúdium zamerané na rozhlas, vedel som, že to musí byť aj o praxi. Oslovil som teda Adama Zavřela, skúseného rozhlasového moderátora a lektora, a vybavil som nahrávacie štúdio. Okrem toho som však chcel umožniť študentom, aby videli reálnu rozhlasovú stanicu aj zvnútra. Už predošlí študenti, ktorí absolvovali Školu televízneho redaktora, spomínali, že by sa radi pozreli aj do priestorov Slovenského rozhlasu, alebo aspoň priestorov nejakej malej rozhlasovej stanice.
S malou dušičkou som sa teda ozval Slovenskému rozhlasu, aby som sa na rovinu spýtal, aké sú možnosti. Dostal som odporúčanie z kancelárie riaditeľky RTVS pani Zemkovej na pána Mozoláka, s ktorým som sa aj osobne stretol. Slovo dalo slovo a dohodli sme sa na exkurziách pre študentov.

O toto štúdium bol veľký záujem, a tak sme urobili dokonca dve exkurzie, pričom už prvá skupina bola zo Slovenského rozhlasu nadšená. Inak tomu nebolo ani v prípade druhej skupiny mladých ľudí. Nadšení však neboli len z toho, že sa nachádzajú v priestoroch Slovenského rozhlasu. Nadšení boli z prístupu zamestnancov tejto inštitúcie. Nielenže sa o fungovaní dozvedeli naozaj veľa, ale zazreli aj do štúdia, kde prebiehalo “live” vysielanie Rádia FM. Moderátorka, správarka a chalan od dopravného servisu v dobrej nálade privítali mladých študentov a rozprávali im o svojej práci. Podobne to bolo aj v štúdiu, kde prebiehalo živé vysielanie Rádia Slovensko. Okrem toho videli aj sály, kde sa nahrávajú koncerty.

Chcem sa poďakovať celému tímu Slovenského rozhlasu. I keď by si človek pomyslel, že taká exkurzia pre študentov má byť samozrejmá, podľa mňa to tak nemusí byť, a preto im patrí moja vďaka a najmä vďaka mladých ľudí, ktorí sú vďační a pri spomienkach majú úsmev “od ucha k uchu”.