od Denise Legrixovej, román má čím si nevšedným zaujal. Po jeho prečítaní som dlho rozmýšľal, koľko sily, odvahy a pevnej vôle bolo v tejto žene. Kniha je vlastnou autobiografiou. Vykresľuje osud autorky, samotnej hrdinky románu, ktorá sa narodila bez rúk a nôh. Až ma zamrazilo, keď som čítal prvé stránky tejto výnimočnej knihy. Osud človeka je niekedy veľmi krutý. To sa potvrdilo i u Denise Legrixovej. Zvláštne, ako chcela ako túžila sa Denise zaradil do spoločnosti. Aj keď bola odkázaná na pomoc ostatných. Mnoho vecí chcela a dokázala sama. Pre mnohých jedenie je normálna činnosť, pre Denise Lengrixovú, ktorá miesto rúk mala kýpte to zo začiatku bola nezvládnuteľná činnosť. Dlho premýšľala, ako to zvládnuť bez pomoci druhých. Veď nemôže byť celý život odkázaná na ostatných. Vymyslela jednoduchý spôsob, ústami vložila lyžicu do svojich kýpťov a tak mohla s ostatnými jesť pri stole.
Do konca táto naozajstná hrdinka chcela byť užitočná, chcela čosi vytvoriť a tak začala ústami maľovať. Obrazy zo začiatku neboli dokonalé, nevzdávala sa . Šla svojou cestou a túžba byť maliarkou bola tak veľká, že výsledky sa časom dostavili. Jej obrazy boli stále lepšie a lepšie. Vynikali originalitou a začínali sa páčiť i odborníkom. To bol opäť veľký krok vpred pre Denise Legrixovú. Mohla svoje umelecké diela vystavovať. Jej celý život bol spätý s umením. Vždy rozmýšľala ako sa posunúť vpred. Ako ísť, ako vytvoriť umelecké hodnoty pre ľudí, ktorých tak mala rada. - Keď viem maľovať, prečo by som nedokázala písať? - A tu sa kdesi zrodila myšlienka napísať svoj autobiografický román Taká som sa narodila.
Kniha vo Francúzku mala veľký ohlas. Bola v roku 1960 ocenená cenou Alberta Schweitzera,. V roku 1963 dostala titul Rytier čestnej légie. Toho istého roku dostala medzinárodnú cenu Lane Bryantovej. V nekonečnom rade posledné o to vzácnejšie ocenenie prišlo z rúk francúzského ministra sociálnych vecí. Z jeho rúk v roku 1968 prevzala Kríž za zásluhy. Aký silný dokáže byť človek? Aké odhodlanie, silné sebazapretie dokáže v sebe sformovať, aby vydal zo sebe maximum? Aby dokázal, že i on je užitočný tomuto svetu. To všetko si Denise Legrixová uvedomila . Dokázala byť rovnocennou bytosťou a začleniť sa do spoločnosti. Ešte aj teraz na mňa dýcha čaro tejto knihy. Po rokoch som sa k nej opäť vrátil a čítal s rovnakou radosťou ako pred rokmi.
