Toto neskutočné podujatie sa nieslo v duchu umenie bez hraníc. Zvláštnosťou tohto stretnutia bolo, že sa tu stretli umelci, ktorí majú, či telesný, alebo iný zdravotný hendikep. Napriek tomu dokázali bojovať s prekážkami a presadiť sa v literatúre, dať o sebe vedieť, či vydanou zbierkou básní, alebo dokonca románom. Týchto ľudí zastrešuje Zväz telesne postihnutých v SátorÚjhély, ktorého predsedom je József Székely. Podujatie prišiel podporiť i samotný primátor mesta SátorÚjhélyu Szamosvolgyi Péter. Potvrdil silu a odvahu týchto ľudí, ktorí sú pre zdravých skutočným príkladom. Mať hendikep, tvoriť, vydávať knižky, na to treba veľa sily a odvahy. Nielen to, stať sa pri svojich literárnych aktivitách členmi Spolku maďarských básnikov je naozaj obdivuhodné. K takýmto ľuďom patrí básnik István Halász, ktorý sa predstavil dvakrát. Jednak svojou tvorbou, krásnou duchovnou poéziou a jednak, keď predstavil antológiu mladých súčasných básnikov s názvom Túlajúci sa oheň.
Básnik László Bodnár sa tohto roku tohto podujatia nezúčastnil, no jeho básne recitovali jeho kolegovia. Boli hlbokodojímavé, až sa tisla slza z oka. tak tiež vystúpili mnohí literáti, spisovatelia ako napríklad András Vass a Veronika Vrábelyová. Ich tvorbu zaujala i Zemplíni Televízia, ktorá bola pri tejto akcii prítomná. Potešil taktiež kultúrny program detí zo Základnej školy v Holoháze. Ich spoločenský tanec bol naozaj príkladom, ako sa i pohybom vyjadriť svoje túžby a pocity. K záveru sa nedal zahanbiť ani folklórny súbor s cimbálovou muzikou z tunajšieho mestečka Széphalom. Ľudové tradície tak na chvíľu ožili a priniesli umelecký zážitok pre všetkých. Svojimi výšivkami a ručnými prácami sa reprezentovala i staršia generácia z umeleckého výšivkárskeho klubu. Zo Slovenska bola prítomná moja maličkosť. Preložil som do maďarčiny tri básne z tretej básnickej zbierky Rodinný album. Redaktori z maďarských regionálnych novín, ma požiadali o autorské právo uverejniť tieto básne v maďarskom jazyku. Zbierku Rodinný album som posunul vynikajúcemu básnikovi so slovenskými koreňmi Károly Csehovi a dohodli sme sa na preklade môjho tretieho básnického diela.
Zhodli sme sa na jednom. Umenie spája, nie rozdeľuje. Umenie nepozná hranice. Túto skutočnosť som si uvedomil, keď sme cestou domov prekračovali hranice. Verte, bolo mi smutno a krásne zároveň. Veď dnešný deň sa naozaj vydaril a mal zmysel vo všetkých smeroch.
