Takí sme boli

Každý piatok po 20 hodine, keď zaznejú prvé tóny pesničky človeka chytí určitá nostalgia. Pesnička v podaní Milana Kňažka stojí za zamyslenie. Má hlboký filozofický text, až sa obzriem za seba a sám sa spýtam: " Akí sme boli? " Divadlo ako umenie vždy malo hlbokú podstatu. Dotýkala sa našeho vnútra, našeho bytia. Spoznávať divadlo ako také prináša nesmierny hlboký zážitok. Preto si vážim prácu hercov. Je to neskutočná drina. Učiť sa texty, skúšať, byť na javisku i v situácii, keď príde výpadok pamäti a treba zachovať duchaprítomnosť. Ďalej pokračovať a nadviazať niť.I táto relácia Takí sme boli nadviazala na tradície spoznať herca bližšie. Pre diváka, je to zvláštny pocit poznať hercov i z druhej stránky. / nielen z hereckej/,ale je to o to príjemnejší pocit.Zábavná relácia Takí sme boli s moderujúcim hercom a jeho vzácnymi hosťami prináša do piatkového večera zvláštnu atmosféru. Byť divákom a nazrieť do súkromia svojich obľúbených hercov. Odkrojiť si z divadelného chlebíka, nasýtiť sa a byť v pohode v každej chvíli. Je mi ľúto, že v kresle pozvaných hostí nesedia herci, ako Miško Dočolomanský, Paľko Mikulík, z tej staršej generácie treba spomenúť Františka Zvaríka, Františka Dibarboru a rad skvelých hercov, ktorí sa na nás pozerajú z hereckého neba. Rád by som videl v tejto relácii Máriu Kráľovičovu. Herečku večne mladú, plnú života a entuziazmu.Slovenská televízia vždy prichádza s niečim, čo pozitívne ovplyvní každého diváka.Spomienky vždy ostanú spomienkami. I takouto formou sa dá priblížiť hercov, a ponúknuť tak dúšok oddychu relaxu po pracovnom týždni. Zábavná relácia Takí sme boli je naozaj toho príkladom.