To slovo, ktorého začiatok má bolesť Krista,
kde spúšťajú sa brehy v diaľke vĺn ako rieka.
Tam, Golgota stojí, každý kríž krváca.
Počúvaš večné tajomstvo s tichou bázňou v srdci.
Vylievaš všetky súmraky za tichého večera
a myslíš na lásku na dve dlane pre všetkých.
Rieky sú blízko,každá voda je neprekonateľne dravá.
Všetko je odrazu čierne ako hrob. Z hviezd zlato sála.
Mesiac na oblohe blúdiac zákutiami hľadá svoj smer.
V tichu sa rodí báseň. Prečo sa jej neopýtaš?
Prečo každá rieke tečie cez bolesť,
kde ma čakáš práve ty?
