Otvorím ráno husľovým kľúčom,
zapriahnutý do symfónie
daždivého rána,
hrám podľa partitúry.
Trištvrťové sú tvoje oči,
poznám ich dávne tajomstvo,
ukryté pod starým klavírom.
Vchádzaš ako čarovná flauta.
Po klávesoch beží čierny kôň.
A ja stále hrám.
Zasnená
V nekonečnom zhone
kupujem snežienky
vyspaté zo snehom.
Zarežem sa do vône
a do bytu
donesiem ti jar.
Vždy to tak býva,
keď myslím na sneh
túliaci sa
k tvojim perám,
na sivý popol
bielych holubov,
keď myslím na kvety,
v ktorých
hniezdi zima
so zlomenými krídlami.
Rola
Na lustri
svetlo hniezdi
ako unavený vták.
Som mím,
s tvárou masky
pre hru,
ktorú hrám.
Reč tela
a iné kreácie.
Moja sestra
pantomíma
rozplače
každého míma.
Réžia známa -
v pravej chvíli.
Slzy sú
smädnou púšťou
na perách.
A každý svoju
rolu hrá.
Smäd
Ráno ustlané
na perách
ako básne
na bielom papieri.
Stačí
sa nadýchnuť,
nenájdeš
slzu v kameni.
Rozbité sny
na atóm,
oči ponorené
do ticha,
zapečatené úsmevom
na tajný kód.
Spomienky
utajíš v pohári,
dopíšeš verš
a smäd
ťa prezradí.
S tebou bez teba
Slnko zapadá
ako monokel,
bez zbytočných slov.
Vesmírom
prejdem tvoje oči.
Mesiac ponorí sa
do pohára od piva,
pripije si so mnou
na môj žiaľ.
Noc vo vlasoch
ti prebýva
a neplatí ti za nájom.
Ráno povie iba adié.
S tebou je svet rajom.
Bez teba? Peklom je.
Srdcovka
Srdce roztrhané na mraky,
zá závesmi noc na úver
spláca svoje dlhy.
Rozmeníš slová na drobné.
Boh je hluchý Beethoven,
sadá za piáno a hrá.
Ostatné zmeníš na modré.
Všetko je jedna veľká hra.
Ohnivé Let´s Dance
Na sporáku tancuje plameň,
v objatí vodu zohrieva.
To vášnivé Let´s Dance.
Pohár na stole závidí
ladné pohyby.
Flirtoval s limonádou,
v láske sa platí za chyby.
Na stole kvety
šepocú poháru.
Pohár bol nambrvan .
Dostal ju.
Na stole smútok vanie
do zvláštnej depresie.
Krehká je duša pohára
uprostred stola.
Láska ako z románu.
Žiaľ iba bola.
