
Nad ránom okolo pol štvrtej
sa zdvihla hmla, dala sa krájať
nožom cez záves bielej zimy.
Bola si nahá ako noc za splnu mesiaca
a ja som bol iba tvoj.
I noci mrazivé s tebou bývajú krásne
ako večné rozprávky pána Andersena,
ako rozprávka z tisíc a jednej noci.
V tom okamihu si jediná z jediných,
z tisíc nežných vzdychov na plných.
A keď brieždi sa a svitá,
nový deň sa pýri zato,
čo sa deje v našej spálni.
List za listom
ťa mám prečítanú ako bestseller
až do záverečnej kapitoly.
Láska je veľký fenomén,
ktorý v nás tlie a dohára.
A biele sú túžby,
naše sny s tebou na perách,
len žiadny strach.
Kým stojím pri tebe a mám ťa rád.
Každý ľad sa mení na slnko večného leta,
na dlane, srdcia – Amorove šípy
a ešte viac....