Zapletám leto do dievčenských vrkočov,
za oknami búrka rozčesáva spomienky na teba.
Je zvláštne, žiť a mať rád srdcom na jeden kríž.
Báseň je slovo, kľúč k jeho bráne máš iba ty.
Odomknúť ju znamená, kráčať a nikdy nezblúdiť.
Na plameň iskrí sa nebo. Schúlená do mňa máš o mňa strach.
Sú chvíle, keď vkladáš dlaň do mojej dlane a krásne bojíš sa.
Prídu aj chladné jesene, po nich zas naše sny, rána a túžby.
Ten pravý pocit, že po každej búrke brieždi sa nový deň.
