so šálkou kávy na prídel.
I hodiny na stene stíchli
ako čas vybrúsený na diamant.
Je presne
trištvrte na tvoje dlane,
do ktorých vkladám
holé nebo bez mrakov.
Deň nahnutý na misky váh,
keď jediné tvoje objatie,
si vážim viac ako všetky
vynesené perly mora.
keď počúvam reč svojho srdca
a túžim mať tak rád.
Na pery ti sadne deň
zahalený do šera
a všetky moje básne,
sú ruže z papiera,
alebo loď, čo spúšťa
kotvy v prístave.
Vietor sa túli o skaly,
o všetky túžby
s tebou pre teba.
Sú chvíle,
noc sa oprie o hradskú.
Nebo je bez hviezd,
prázdne tak,
cez to všetko myslím na lásku.






