Cesta k slovu, cesta k básni, cesta k matke

Písmo: A- | A+
Posledné objatie matky so synom
Posledné objatie matky so synom (zdroj: zdroj: google obrázky)

/ venujem mame /

Domov sú ruky,

na ktorých znesieš

i Kristovo nebo,

keď stratíš dávno stratené.

Domov je úsmev matky

v srdci syna,

ktorý zloží plameň

do poslednej sviečky na stole.

Noc zhasne na dve zápalky

a v dlaniach ti ostane

iba ruža na popol.

To je čas čas ísť,

poprosiť hviezdy

nech z nich prší soľ.

Sú vždy túžby,

zlomené krídlami,

sú túžby pár slov na rozlúčku,

keď sa človek lúči s domovom,

kde toľké roky žil.

Samota

Som taký, aký som,

moju pravdu i vták

nad oblohou odvanie.

Roztiahne krídla

na svojej dlhej púti

a oddá sa svojmu letu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tŕpka je samota,

tak zvláštne chutí.

Vždy bola, bude, je stále tu.

Svitanie

Dve básne a jeden kríž.

Oči, zaviate vetrom.

Spomienka,

ktorá tŕpne na perách,

práve ožíva.

Bolesť na jeden kríž,

tak strašne pálivá.

Tŕň v oku -

svedomie, ktoré bolí,

ktoré hlodá.

Dve básne a jeden kríž.

Svet plný lásky,

bez akýchkoľvek klišé.

Svet Krista s pokorou

k Najvyššiemu.

Pohľad z okna, priamo k nebu.

A ktosi za stolom píše.

Dve básne a jeden kríž.

Modlitba zložená v dlani

a nepokoj v duši na svitaní.

Song o stromoch

Stromy s modlitbou na rukách .

Zem bolestivá a miestami

čierna ako noc vykrojená z tmy.

Hniezdia v nej

zošedivelí havrany.

Jeseň hrá hru vadí - nevadí.

SkryťVypnúť reklamu

A ticho sa nesie ako vôňou lístia.

Oheň praská pod nohami.

Deň zaliaty dažďom -

zomknuté spomienky.

Nebo sa dvíha nad nami.

A stromy sa modlia v tichu za nás,

za naše dlane,

v ktorých chlieb nikdy

neostane bez kôrky,

ani láska, zrodená z kríža,

osvietená slovom do jesenného rána.

Boh nehrá s osudom vabank,

iba miluje a večne dáva.

Z okna rodného domu

Tráva i po rokoch nahodí svoj

zelený chevrolet.

SkryťVypnúť reklamu

Zakuklím sa do spomienok,

ako motýľ Admirál.

Zachytím vietor v očiach.

Je čas, ženúci sa k brehom,

ktorý priviali roky

vo vlastných šľapajách.

Spočítam vlastné letokruhy,

v ktorých zvráskavel čas.

To je tá

zrelá cesta k vlastnej jesene,

SkryťVypnúť reklamu

kde platím za múdrosť,

za vlastné životné skúsenosti,

v tak neskorý jesenný čas.

Dotknem sa

vlastných brehov ako koreňov

pod oknami zašlý, starý strom.

Priznám všetky svoje vrásky

a ostanem, bezradne stáť

ako na ulici môj rodný dom.

Gabo Németh

Gabo Németh

Bloger 
  • Počet článkov:  1 227
  •  | 
  • Páči sa:  1x

profesionálny knihovník, básnik, spisovateľ, od roku 2006 člen Spolku slovenských spisovateľov. Vydal básnické zbierky: Za súmraku, Slnko nad básňou, Rodinný album.V roku 2016 mu vyšla vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov už v poradí štvrtá básnická zbierka Srdce na kľúč. Táto zbierka dosiahla celkom slušný úspech.Prekladá sa do dvoch jazykov: do taliančtiny a čínštiny, preto sa autor rozhodol až po jeho preložení poslednej básnickej zbierky Srdce na kľúč ponúkne svoje dielo na slovenský trh.Domnieva sa totiž, že týmto zbierka Srdce na kľúč dosiahne to, čosi básnik Gabriel Németh zaumienil, nájsť svojimi veršami skutočnú cestu nielen k slovenskému čitateľovi ale aj zahraničnému.Momentálne Gabriel Németh dokončil svoj prvý román Slzy pre bolesť a mieri s ním do vydavateľstva IKAR.Autor sa venuje duchovnej poézii. Chce byť pokračovateľom katolíckej moderny a venovať sa spisovateľskej tvorbe ako autor - spisovateľ......, Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená,  denná čítanosť,  denná čítannosť

Prémioví blogeri

Martin Bača

Martin Bača

93 článkov
Věra Tepličková

Věra Tepličková

1,256 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

50 článkov
Jana Čavojská

Jana Čavojská

27 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

307 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu