Niesť si v dnešnom svete ilúzie o šťastí,
je ako niesť vodu na púšť, ktorá si pýta piť.
Vo svete tak skazenom a dávno po záruke,
pred vlastnou tváre spovede.
Sú také chvíle.... Sú také okamihy.
Zatváraš vlastné stránky života.
Cítiš, že predsa, čosi príde, čosi nové....
Mesiac na oblohe je práve v nove.
Ľahšie sa ti dýcha na ceste za svetlom.
Otvoríš bránu a v nej ťa čaká nový deň.
Pred tebou jasné slnko,
ktoré korzuje na oblohe
a nepozná viac sivé súmraky.
