Písmo:
A-
|
A+
Spomienky vyzuté z detských topánok,
sa vracajú ako unavený otec z práce domov.
Deň bez chleba je ako modlitba bez nedeľného stola,
prestretá do sviatočného šatu.
A to, čo ti zostalo - zopár omrviniek,
je to pravé bohatstvo, dávať veľa a málo brať.
Mesiac si ukrojil z tmy. Ktosi cez otcove okuliare,
hľadí do detstva. Vrátiť sa je, akoby sa na chvíľu stal dieťa
a veril na minulosť detských rokov, do ktorých
vrátiť sa, znamená veriť, znova na zázrak.
