Na stole nôž, ktorým sa dá krájať jesenná hmla.
Viem, že motýľom dnes pristrihol krídla čas.
Vädne im krása zhasnutím jedinej lampy v okne.
Mokrá kvapka na okne mokne.
Jeseň vždy príde ifangranti,
keď stromy sú skúpe na slovo,
a tvoj úsmev zamrzne večer,
keď prichádzam k tebe.
Povieš mi krása je prázdny dojem.
Sadnem si k stolu a všetko pojem,
čo si uvarila.... Tak zvláštne plynie čas.
S tebou i bez teba, keď odchádzaš zrána do práce.
A ja ešte spím. Keď deväť je a ráno smoklí ako dieťa.
Myslím na teba – Moja vlna zaleje ťa.
Sadnem si k pracovnému stolu.
Chytím do ruky perom a píšem nemé básne do ticha.
Prší a prší,.... Jeseni slzia oči. Prší a prší...,
údoliam na návrší.
Po jeseni príde biela zima,
Nalejme si čistého vína.
V decembri biela zima býva.
Sneh padá - Cez okno padajú vločky.
Ktosi prišiel potichučky.
Narodilo sa Božie dieťa.
Vravím ti chýbaš mi. Moja vlna zaleje ťa.
A povie iba - kto mi tak veľmi chýba.
Po jeseni vždy príde zima.
