Písmo:
A-
|
A+
Zahniezdený vietor
v korunách stromov je drzý,
nahráva zime do kariet.
Je ostrý ako žiletka
značky Wilkinson.
Vo vzduchu
so slučkou na krku visí
decembrová zima.
Mráz dýcha
zasneženej ulici na chrbát.
Nedeľa namočená
do štetca beloby,
nič zvláštne sa nerobí.
Iba padá sneh.
Zvony prehovoria rečou Krista
a zahlaholia vpravý okamih.
Na kostolnej veži sadá
párik bielych hrdličiek,
zložia si hlavu k spánku
a prečkajú tuhý mráz.
Tá abstrakcia obrazu,
so silným nárazom vetra.
Ktosi v okne svoje
myšlienky vetrá.
Na záclonách už
dávno zadriemal sneh.
Zložený do ticha,
myslí na návrat
a pevne verí na svoj vzlet.
