Zmobilizujem všetky svoje sily.
Vyvetrám vlastné myšlienky,
sadajúc k stolu, píšem znova.
Zvláštne je dotýkať sa slova
stvoreného na báseň.
Mať v sebe deň plný poézie
a piť ho na dúšok.
Mať v sebe silu vetra,
keď sa v srdci báseň zvetrá
a zrodí sa ako slza v oku
pre všetkých.
Až sa ranné hviezdy
rozsypú na vesmír,
naše rána zalesknú sa spomienkami.
Až sa v srdci zdvihne deň,
príde to slovo, ten pravý
zmysel poludnia.
Všetky sviece v nás navždy dohoria
a ja ťa básňou zohrejem.
