Písmo:
A-
|
A+
kedy básne ako perly hádžeš do vody.
Obrysy písmen prstov v piesku, v srdci mlčia skaly.
Svedomie kornatie ako žily.
Farby sú zrkadlom dňa pred zoťatím,
do posledného ostria na nože.
A východ slnka nad piesočnou dumou,
iba tichým obrazom nad ránom.
Otvára tajomstvo na tajný kód.
Cez tvoje dlane slnko cez zore,
v ktorom ráno prebúdza sa svetlom nemého ticha.
Presýpacie hodiny si tykajú s pieskom,
horúcim ako vášeň z tisícich repríz.
Každá voda v studni smädná je,
keď slnko maľuje ranný obraz.
Z nespočetných zŕn galéria z piesku.
Z nespočetných zŕn naškicované ráno,
v srdci bez rámu, v ktorom vyšlo slnko pre teba.
