Spýtajte sa hviezd,
zo všetkých miest a ciest.
Prečo nebo vždy dotlieva
pri splne mesiaca?
V tom okamihu,
v tej chvíli básnik
inšpiráciu nestráca.
Myšlienky v hlave
triedi ako inventár.
Šťastná je jeho tvár.
Písať je pre neho česť.
Nedokáže si spravodlivosť
s nepravdou spliesť.
Básnik verný slovu
vždy víťazi.
Slovo je pre neho báseň
a báseň domov večný –
milenka, ktorá ho má rada,
no nikdy ho nepohladí.
S básňou svitá deň.
Je ráno a báseň je jeho družka...,
žije v ňom večne, žije s ním...........,
Nerušte, prosím, básnika,
chce byť sám.........,
otvoriť svoje srdce poézii
ako okno dokorán.....
a žiť iba pre slová,
ktoré popri ňom plynú ako rieka.
