
Povedz mi leto na dlani
a ja ti dozrejem skôr ako Adamovo jablko.
Povedz mi jeseň a ja zhodím
z teba všetky lístie donaha.
Vieš, tak akosi dozrieva sa na život,
skôr ako vlastné srdce na to má.
To vieš, aj prvé tvoje vrásky,
už trocha širšie boky.... a predsa si tá istá,
v mene našej lásky, v mene Krista,
moja jediná Denisa,
nebo zrána túžbou iskrí sa.
Dozrel som na muža,
ktorému sa páčia zrelšie ženy,
Si to stále ty, moja Denisa.
Prosím seď a nehýb sa!
Vyzleč zo seba i tú poslednú nehu
a polož mi ju do dlane!
Skôr ako naše slnko naveky zapadne
a tma sa ako čierny atrament vyleje z oblohy.
Dnes ráno ležíš s hlavou na mojom pleci,
ešte nikdy sme tak šťastní neboli.