
V záreze spomienok
dozrel čas ako réva na jeseň.
Je zvláštne ticho,
slovo je plačom do vetra,
pre srdce cez dlane,
pre kríž, ktorý bolí.
Zvony zvonia,
slnko schádza za horizont.
Odchádza básnik...
Nebo korí sa Bohu.
Prišiel čas rozkrojiť
svetlo na hviezdy.
Vystrieť ruku do tmy,
oprieť sa o slovo,
a čakať na ráno.
Brieždi sa na bolesť.
Brieždi sa na báseň.