Ani vietor, ani vánok, ani čas
ani dlane, a v nich vrásky.
Iba v očiach ticho prenikavý jas,
keď nás opúšťajú naše lásky.
Ani ráno, ani deň, ani noc,
ani slza v oku, ani plač.
Iba sila, tá zvláštna moc,
ja, opustený, osamelý hráč.
Ani úsmev, ani tuhá zima,
ani jar, ani večné letá.
Rozlúčky bolia - takto býva.
Všetko sa vo mne zmieta.

Letné lásky sú ako cigareta
Deň sa tak ťažko rozjarí.
Stokrát obohratá veta.
Nehas to, čo ťa nepáli!