
Ruže spálené sú na popol,
horúce leto zvädlo dávno už.
Nebo je ako prestretý stôl,
na perách ti zaschol rúž.
Verím letu, že sa vráti,
ruže zakvitnú znova.
Každý kvet istotu dá ti
a básnik sa chytí slova.
Sú rána s vôňou tvojho tela,
tam začína sa s tebou raj.
Nechcem príliš, ani veľa...,
keď v srdci zakvitne mi máj.