Písmo:
A-
|
A+
Nebo adekvátne k zime
exceluje vločkami.
Mráz sa zarezáva pod kožu.
Vonku sa bieli
obraz ako z rozprávky.
Sú zimy s čarom poézie,
na ktorú dýchol čas.
Báseň je hudbou pre dva hlasy,
chveje sa v nej slovo
ako struny na husliach.
Ten zvláštny koncert,
keď chytáš poéziu za nitky,
a v tebe znie nesmrteľný Bach.
Obloha na rukách
nesie tvoje vlastné sny o detstve,
vystrihnuté akoby
zo srdca rodinného albumu.
A ty vraciaš iba matke svoje ruky na úver.
Je krásne veriť jej
najdrahšie sú ruky matky (zdroj: google obrázky)
rozprávkam,
ktoré ti kedysi rozprávala.
Mať istotu, že požičané,
sa vždy dvakrát vráti.
Veriť rukám matky,
znamenajúci tvoj vlastný svet,
vysnívanú ôsmu Atlantídu,
ktorá dvíha lásku cez dlane.
V každej básni brieždi sa.
