Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Ruža sa jarou papradí,
ticho je na skale,
na dva meče
a jednu
jedinú priepasť v srdci.
Pohľad pri
zapadajúcom slnci
a mnoho zátok,
ktoré obmývajú bolesť básnika.
Slzou po slze
a skrze
.....obyčajného rána,
vidím v básni svitať,
ako keď sa slnko,
ktoré vyjde zajtra
na oblohu zabudne spýtať.
Koľko udiera na bolesť básnika?
Presne na ¾ na jar
a všetky tvoje, moje túžby,
veriac, že láska zdolá každú priepasť,
že príde čas,
keď sa mi skutočne
zátoka - bolestivá zátoka môže existovať i v srdci básnika...., (zdroj: www.google.sk)
vrátiš.
