Nebo je jedna veľká eseročka, ktorá nepozná hranice -
je akýmsi trvalým domovom vtákov na krídlach.
Cez mraky tečie rieka, pijú z nej vtáci,
keď dážď rozsvecuje svoje perly.
A zem kliesni sa tak nízko,
že si to pamätá iba Boh, ten nebeský architekt.
Nebu dal modrú istotu, vtákom a anjelom krídla,
ľuďom srdce, strácať a znova milovať.
Hoci obyčajný západ slnka,
na Božích rukách pre pieseň.






